V tomto stave som už asi 4 roky, nepociťujem žiadnu radosť, smútok, lásku, je mi vlastne všetko jedno. Všetko čo som kedysi rada robievala stratilo zmysel, prestalo ma baviť. Nemám žiadnych priateľov, bojím sa ľudí, bojím sa že ma neakceptujú a že sa iba strápňujem. Sebavedomie mám niekde na bode mrazu. Vždy keď si poviem "stop, zmením sa" po pár hodinách stratím zaujem a nemám silu dokončiť nič čo som začala, všetok čas trávim za počítačom. Kedysi som mala motiváciu sa učiť, v škole som excelovala, teraz len cítim že je to dôležité, ale nemám žiadnu motiváciu, stratila som motiváciu splniť si sny. Predtým som mala niekoľko rokov ťažku depresiu, samovražedné sklony, dostala som sa z toho a toto mi po tom ostalo. Začalo sa to zo dňa na deň. Bojím sa že v tomto stave ostatnem navždy, že už nikdy sa nebudem vedieť tešiť a mať radosť zo života. Ku psychologovi nechcem ísť, z toho že by som niekomu hovorila o tom čo sa mi darilo celé roky skrývať mám triašku a aj keby som chcela, nedonútim sa k tomu. Prosím poradte čo mám robiť, už som z toho zúfalá. Ďakujem.
Apatia, depresia
S.
apatia
Stres ovplyvňuje všetky oblasti nášho života: emócie, správanie, myslenie a telesné zdravie.
virtuality
A od toho pocitaca sa vies stretnut aj s dusou tebe blizkou? Ja nie..
zewa
Ak by si chcela ísť ku psychologovi predsalen a máš neskutočne veľký strach, hanbíš sa a pod. skús využiť linku dôvery a vyskúšať si porozprávať sa aspoň o nie tak dovernej veci, možno o niečom, čo si zažila cez deň. A u psychológa nemusíš všetko vyklopit. Môžeš trebárs začať tým, že máš nejaké problémy a problémy s komunikáciou a možno po čase objavis to tajomstvo a zistis aká mocná je dôvera.
Držím palce a prajem, aby si našla šťastie :)
Mimulus
Ak ťa to poteší tak som na tom rovnako.
