Ahojte, tak nejako ma moje vnútro dokoplo napísať pár riadkov, ani neviem prečo, chcem všetkým povedať, vážte si každej chvíľe ktorú máte, snažte sa žiť úplne naplno, realizujte svoje sny, aj keď začiatky sú veľmi ťažké a zdanlivo to sem tam môže vyzerať nereálne. V živote nikdy nič nebude za vodou, myslel som si to aj ja, pred 3 rokmi.
Mal som super obdobie, darilo sa mi, našiel som vnútornú pohodu, vychádzalo mi prakticky všetko. Mal som pocit, že to najhoršie mám za sebou a je to taká odmena za ťažkú minulosť, ktorú som mal. Všetko bolo super, potom sa mi za 1 mesiac totálne zrútil život. Bol som študentom na strednej škole. Mal som super dochádzu, ale prišli depresie, nechuť, zrazu som mal asi najhoršiu dochádzku, zrazu sa začalo všetko rúcať. Doteraz si to ako si neviem presne vysvetliť.
Nemal som tam takmer žiadnych priatelov, len jedného, ale aj bez toho mi bolo jeden čas veľmi dobre, aj keď vždy sa našli ťažšie chvíľe, asi ako v živote každého. 3 roky sa trápim, nemôžem nájsť svoje staré ja, chcem sa vrátiť tam, kde som bol, ale ako si nemôžem nájsť svoju pohodu. Izoloval som sa od ľudí na 100%, do toho prišli ŕôzne fóbie z ľudí, časté myšlienky na samovraždu. Pred pár mesiacmi mi hrozila hospitalitácia na psychiatrii. Dalo by som všetko za to, aby som sa vrátil tam, kde som bol. Nechcem sa týmto smerom sťažovať, proste tým chcem len povedať, aby ste žili naplno a využívali každý deň na maximum. Nikdy neviete, čo sa môže stať.
