Dobrý deň!
Chcem sa opýtať tých, čo majú s takým niečím skúsenosť... Ako ste sa zmierili s tým, že vám to na VŠ nejde tak, ako ste si predstavovali aj napriek tomu, že sa snažíte? A čo po vyhadzove? Čo ste robili? Lebo ja svoju VŠ nezvládam, absolútne, hrozí mi vyhadzov... Rodičia ma tým pádom prestanú živiť a finančne podporovať, priateľ odchádza do zahraničia a ja neviem, čo budem rok, dokedy sa rozhodnem pre inú školu, robiť. Už som z toho na prášky, často plačem, neviem, ako sa uživím a neviem, na akú inú VŠ by som mohla ísť, keď táto bola mojím celoživotným snom, ktorý sa zrazu rozsypal. Jediné, čo viem je, že budem musieť nastúpiť na takú VŠ, popri ktorej by som mohla aspoň brigádovať, lebo rodičia na tom nie sú finančne až tak dobre a privyrábať si popri škole, na ktorej som teraz, je absolútne nemožné... Prosím poraďte
Neúspech na VŠ, ako ste ho zvládali?
Mnoho ľudí nepracuje v odbore, ktorí vyštudujú, ale to sa týka aj stredoškolákov.
ale naš štát predsa garantuje každému jedno bezplatné vysokoškolské štúdium...
Však jasné, nie je prvá ani posledná, ktorej sa to stalo, ale nejak sa mi nechce veriť, že si človek nevie zhodnotiť svoje schopnosti.
Inak, ja som sa podobných testoch, ktoré sa týkali výberu povolania bola ešte na ZŠ. Na tých testoch nás bolo dokopy cca 95 a mne jedinej nevyšiel jednoznačný výsledok. :D
Bolo to rozdelené na tri smery,
humanitné, technické/ prírodovedné a remeselné, no a mne v tom teste vyšlo iba to, že by som zvládla čisto teoreticky všetky tri smery, ale k žiadnemu špeciálne neinklinujem, takže mi nevedeli poradiť kam sa vybrať. :D
nestvu vas viac absolventi VS, ktori to studium absolvovali komplet a NIKDY NEBUDU PRACOVAT V TOM OBORE A STAT IM TU SKOLU ZAFINANCOVAL???
To je pre mna osobne ovela horsie...
niekedy sa ale fakt az vtedy clovek presvedci o tom, na co ma a na co nema, ked sa tam ocitne realne
nie vzdy sa to da vopred, preto v zahranici napr. jestvuju praktika, atd., kde clovek ma moznost otestovat si dane povolania v praxi, par tyzdnov, mesiacov a vidiet ich v reale....
takisto jestvuju testy (od IQ cez rozne vhodnosti na urcite povolania atd), orientacne samozrejme, ale aspon cca. sa uda smer + schopnosti
jestvuju ludia, ktori maju velmi vyhranene zaujmy a schopnosti i nadanie uz od mala, vedia co chcu a idu za tym, su ale ludia, ktori su velmi nerozhodni alebo maju zaujmov viac a nevedia, pre co sa konkretne rozhodnut....casto prave gymnazisti
a tak skusaju, osobne na to nevidim nic zle, seknut sa...v tomto veku do 20tky je to strasne bezna vec
ine by bolo, keby mala 30 a stale by nevedela, na co ma a na co nema
nemusi, samozrejme, ze nemusi, ale ak ju prijali na veterinu, blba nebude, takze si myslim, ze pojde na druhu VS, lahsiu ako veterina, ale myslim, ze na VS pojde - o rok
V jednom má víla amálka pravdu, a to v tom, že každý by mal vedieť odhadnúť na čo má a na čo nie. Ja mám napr. podanú prihlášku na STU, na informatiku, ale podala som si ju iba kvôli tomu, aby som vedela či ma vezmú alebo nie. Veľmi rada by som tam išla, ale reálne na to nemám. Tú matiku by som ťažko zvládla. Myslím si, že každý človek musí vedieť na čo má a či dané štúdium zvládne. A ak zakladateľku témy živili rodičia a všetky veci okolo štúdia jej financovali, naozaj by som sa na jej mieste snažila extra zabrať.
tak odbory ako veterina, medicina, farmacia, zubarina, IT, mat-fyz, atd., na to fakt clovek musi mat potencial aj vydrz a flakanie tu neexistuje, neviem si to ani len predstavit pri tychto odboroch
ale tak su VS, kde je to o dost lahsie a ked sa uz tam flakaju, tak jasne, ze to cloveka stve
no možno sa rodičia sklamu na teraz ale nebola by ani prva ani posledna čo nemá vyšku, ved hadam každy nemusi mat vysoku školu či ano?
neštve ma to ,že ich rodičia financuju ,len ma štve ,že rodičia im daju všetko a oni nie su ani tolko pre nich schopní urobiť, že študuju ....
