Úzkosť - Panika - Depresia

není problém,ťukni na můj nick dostaneš se k mé emailové adrese, napiš kam, já je tam nechám dovést nějakou službou,PPl nebo nějakou a o peníze se nestarej. Nic neřeš, zdraví je nejdůležitější.

Jedulka..potom by možno pomohol relax, prechádzka v prírode, ísť proste niekam kde je krásne, jednoducho vypnuť. Každý asi potrebujeme čas, aby sme sa nad mnohé povzniesli...a povedali si, prečo sa trápiť, ved život je krásny a my sme tu preto aby sme boli šťastní.
Každý jeden z nás sme dôležitý a bez nás by svet nebol ako celok..ak si toto človek uvedomí, určite lepšie zvládne depresie. Z vlastnej skúsenosti viem, že to není ľahké, ale človek musí mať nejakú tú vieru v sebe a nádej. Nádej, že raz príde deň...ked si povieme, že žiť je krásne.
....a k tým vitamínom, bohužiaľ som natom finančne zle.

chápeme tě tady dobře, já mám to samý.Jestli ti pomůže rada od ISi, to opravdu nevím, ale neublíží tak skus.
Jak popisuješ tak na tom ještě nejsi tak zle.Může se to zvětšovat ale i nemusí, jak jsem se tady tomu ponaučila.I já se přikláním k tomu zklidnit se léky na nějaký čas jen jako pomůcku.Je to jednoduché,rychle když jsi takhle rozhozená,ale neumím si představit v tomhle stavu odříkat ty afirmace? Jestli ano, tak do toho jdi.Určitě by mě zajímal výsledek.
ISA a co když nemáš problém s tím, že se máš ráda? Tenhle problém jsem neměla jak bys poradila potom? No at je to tak nebo onak určitě ošetři svoje nervy vitamíny a minerály at je to drahé nebo né.Magne B6 forte,
Milgamma N,Omega 3,6,9, Vápník+D, draslík.A dej vědě jak jsi to bez léků zvládla, to by mě opravdu zajímalo.

„Pozitívne afirmácie mi "naordinovala“ psychologička, ktorú som navštevovala v čase, keď som sa rozišla s priateľom," povedala 26-ročná Marína, ktorá sa s rozchodom nevedela sama vyrovnať. Nevedela chodiť nasilu do spoločnosti, nevládala už plakať ani spať. „A ona ma z toho dostala. Ona mi dala nádej a pocit dôležitosti a výnimočnosti, o ktorý som prišla, myslela som si dokonca, že navždy,“ povedala ďalej.

Súčasťou terapie boli pozitívne afirmácie. „Keď mi ich psychologička poslala mailom, bolo mi to smiešne. Prečítala som už veľa motivačnej literatúry, po ktorej som sa cítila strašne dobre, akoby som ožila, ale neverila som tomu, že keď sa budem umelo presviedčať o tom, aká som dokonalá, že sa niečo stane,“ opísala. K pozitívnym afirmáciam patril aj výrok: Mám sa rada, prijímam sa takú, aká som, som so sebou spokojná. To mala Marína opakovať 40-krát denne. „Psychologička mi vysvetlila, aby som to vnímala ako užívanie liekov. Desaťkrát si to môžem povedať ráno, 20-krát na obed a desaťkrát znova pred spaním.“

Ako ďalej vysvetlila, začala s nedôverou. „Tri afirmácie som si opakovala len preto, aby ma psychologička neprichytila na hruškách a neposlala niekam, že pracuje so mnou zbytočne. Už o tri dni takéhoto "drilu“ som sa už začala zamýšľať nad slovami a keď som si tie afirmácie opakovala alebo spievala, precítila som ich. Všetko sa začalo meniť."

Na mysli mala hlavne svoj postoj k sebe. „Ak niečo neustále opakujete, uveríte tomu, je to ako mantra. Potrebujete sa mať rada, aby ste mohli milovať niekoho iného a aby ste lásku dostali späť, to je základ,“ vysvetlila Marína, ktorá kedysi tiež presne nerozumela, čo to znamená mať seba rád. „Myslela som si, že keď sa pekne obliekam, chodím na kozmetiku a investujem do seba peniaze, automaticky sa mám rada. Niektoré presvedčenia o sebe sa mi však veľmi hlboko zakorenili.“

Dnes má stále nejakú svoju obľúbenú afirmáciu. „Keď prepadnem nejakej depresii, okamžite sa viem prepnúť. Viem myslieť pozitívne a ladiť sa na to tak dlho, kým to nezačne fungovať. A robím rada na sebe pokusy a sledujem sa. Pozitívne myslenie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou môjho života,“ skonštatovala.

...možno ti to pomôže, veľa šťastia..

www.harmonia.cekuj.net

tú druhú prežiješ naháňaním liekov a behaním po psychiatrických ústavoch.

OMG - behaj celý život za psychológmi a utečie ti polovička života.

podľa môjho názoru máš toho až príliš veľa, aby si to zvládla bez liekov, veď nemusíš byť na nich večne...

V takomto stave urcite a co najskor vyhladaj psychiatra, je to vazny stav a moze to mat vplyv na okolie, cim mozes uskodit okoliu aj sebe.
Da sa to efektivne liecit, prvy krok by mohli byt lieky, ak teda ich moc nechces, tak aspon docasne ako prva pomoc a druhy krok navstivit psychologa aby sa to potom uz neobjavovalo...

Skús vyhľadať psychológa, on posúdi ako ďalej