Ľudia, som tu s ďalšou šialenosťou. Neviem, či to s tým môže súvisieť, ale nejakú dobu po tom, čo som sa vrátila z toho gastra, sa u mňa začala prejavovať totálna (asi) derealizácia/depersonalizácia, jednoducho som sa cítila ako robot, či ako pod vodou. Prišla som k psychiatričke, ale nevedela by som povedať, ako som tam došla, ani žiadne subjektívne pocity povedzme z tej cesty, lebo som žiadne nemala. Uvedomovala som si čin až vtedy, keď som ho vykonala. Keď som od nej odišla venčiť psa, zhoršilo sa to až tak, že som si neuvedomovala, kde som, bola som načisto mimo miestom i časom - cesta mohla pokojne trvať 10 minút i dve hodiny. Ďalej sa to zhoršovalo tak, že som si musela začať v duchu permanentne opakovať: "To, čo sa práve deje, a čo práve robím, je skutočné!" Plus som sa bála, že prestanem úplne vedieť, čo robím, a napr. sa vrhnem pod kolesá auta.
Usadila som sa v parku na lavičku a sedela tam polhodinu akoby len 5 minút, a pri každom okoloidúcom som si musela zopakovať, že to bol živý človek, čo naozaj prešiel. Napokon som si zahryzla do ruky, aby som zistila, či som vôbec ešte ja sama skutočná a teraz uvažujem nad tým, že sa porežem, aby som si to naozaj potvrdila (ešte to úplne neprešlo). Najhoršie to však bolo, keď som prišla pred dvere nášho bytu: vyslovene ako vo sne som sa hrabala v kabelke, kde mám sakra kľúče, a keď som ich nenašla, takmer som sa rozplakala, že som ich buď stratila, alebo si ich nedokážem primyslieť (a naozaj som verila, že pokiaľ si domyslím, že tam sú, zjavia sa tam). Napokon som takmer neveriacky zabúchala, aby mi otvorili, a keď som sa prezliekala, našla dom kľúče vo vrecku šortiek, kde som ich predtým aj hľadala.
Normálne sa teraz bojím chodiť von, aby som čosi nevyviedla. Lekárka mi zmenila dávkovanie liekov, s ktorými som ja experimentovala, napr. včera som si ich nedala (Depakine, Rivotril a Seroquel), tým pádom som nespala šiestu noc počas krátkej doby (pár dní dozadu som nespala 5 nocí po sebe). Viete mi niekto povedať, čo by to, sakra, mohlo byť? Resp. čím? Liekmi, insomniou, či, ako som zvažovala, tým znecitlivejúcim prostriedkom na gastre? Navyše sa mi v posledných dňoch akosi zhoršila pamäť, každopádne ten dnešok bol asi najšialenejší za tie pomaly tri roky, čo sa psychiatricky liečim.
Maximálna derealizácia (?) a zmätenosť
Derealizácia je fakt hnusný stav...
Ou jé. Díky, Lulita, i tebe, Jane. Chýbanie cukru? To by šlo. Nespím a ešte mám i počas celej noci hypoglykémie, to leto nám diabetikom hezky uberá z glykémií i inzulínu. Nuž a keď takmer nejem...
Dobre, aspoň mám ponaučenie, že s liekmi sa neblbne a spí sa.
ano nespavost to dokaze uplne zabit, mam problemy so spankom, tak vtedy to mam celodenne
ja to mam dlhodobo, zhorsuje to unava, aj ked ti chyba napr. cukor, psychologicky by ti povedali, ze clovek unika pred realitou, s ktorou nechce byt konfrontovani, je to hnus, u mna to zhorsuje neonove svetlo, v robote ho mame zapnute kazdy den, tak ani neviem casto, kde som, co som, uplne hnusne, mna zvykne az strhnut ten stav, vacsinou ked mi ej psychicky a fyzicke zle nastupuje, je to akasi obrana organizmu
Podľa mňa najskôr asi tou insomniou... neviem, či ten gastro znecitlivovač by bol taký voči ľudom... Je to síce fakt taký oblbovák, trochu ,ale snád nie až v takýchto rozmeroch.