Ahojte, mame jednu 2 rocnu dcerku, ktora sa nam s manzelkou stala vsetkym. Druhe dieta nemame. Sme tridsiatnici. Mame ju velmi radi, lenze teraz pozorujeme u nej spravanie ktore nie je velmi prijemne ani pre nas a asi ani pre nu. Chce mat totiz vsetko po svojom, a ak to nedosiahne, vzdy sa bud hodi na zem, alebo uhryzne, alebo da facku. Uz sme z toho nestastni, pretoze nevieme co mame roit, skusali sme jej to vzdy vysvetlit, ale ona len to svoje, a je jej jedno, ci sme prave doma, albo na ulici. Skusali sme to aj s "par po zadku", niekedy to pomohlo, niekedy ani to nie. Je to len prechodne vyvojove stadium, alebo mame si robit starosti a vyhladat odbornika? Ma z vas niekto podobne skusenosti?
CO S VYCHOVOU?
Tvoje dieťa prežíva obdobie vzdoru,kedy skúša čo mu dovolíš,kde sú jeho-tvoje hranice.Ja ti odporúčam dôslednosť-nedaj sa zlomiť neustúp mu,veľa vysvetluj prečo áno prečo nie,a ak zasa chytí amok tak ho v tom odignoruj.Najlepšie je vtedy odísť preč,nejaviť záujem a keď ju to prejde povedať ,že ste radi ,že už to nerobí.
poznáte staré známe "ohýbaj ma mamko, pokým som ja Janko... atď.". Verte, že je na tom veľa pravdy.Mám synov vo veku 10 a 14 rokov a dnes ľutujem, že som nebola viac prísna.Všetko som riešila s nimi kľudne a podobrotky, nie som toho názoru, že deti treba biť. Ale dnes si myslím, že ani to im nezaškodí, koniec koncov ani s nami sa rodičia nemaznali a napriek tomu ich milujeme. Treba hľadať zlatú strednú cestu.
Mám dve deti vo veku 5 a 2,5 roka a presne viem o čom hovoríte. U detí som si všimla niekoľko fázy v ich vývoji, ako je plieskanie sa o zem, lakomosť, bitie iných detí či rodičov keď niečo nedostanú, odvrávanie, používanie slovíčka NIE a pod... U nás sme skúsili všeličo ale na naše deti je najúčinnejšie posadiť na jedno miesto napr. gauč a byť bez hračiek a zábavy napr. 5 min. Môže sa ísť hrať až keď sa ukludní a neplače a ospravedlní sa že už to nebude robiť a tak dalej.
Veľa pevných nervov a trpezlivosti, sú to malí čerti a budme radi že to robia, lebo keby sedeli v kúte a boli potichu bolo by to dobre? asi nie.
A ešte niečo. Všetko čo robia oni nám raz vrátia ich deti im. No nie?
eja :), nemam co napisat, presne si opisala moje pocity :), aj ked dnes boli na temu depka XXL :)
Odporúčam knihu: John Gray, Muži su z Marsu, ženy sú z Venuše a deti sú z neba. radí, ako rodičia majú deti vychovávať pozitívnou výchovou, ktorá akceptuje detské túžby aj ich negatívne emocie a dieťa si musí uvedomiť kde sú hranice. Vždy musí mať predostretý plán a rešpektovať, že šéfmi sú mama a otec. Zastrašovaním, fackami, nevychováte z dieťaťa zdravého sebavedomého jedinca, schopného sa presadzovať. Má veľa energie a treba jej dávať stále nijake úlohy. Skúste tú knihu.
dajte jej facku, alebo ju trestajte..ked vzvedie nieco yle..tak napr nedostane sladkosti alebo nebude pozerat telku...a nesmiete s nou vzjednavat..jednoduchio to co poviete je ras tak a us sa to menit nebude
nemusite vychovavat podla kniziek,ale mudri rodicia si daju poradit.naco sa ucit na vlastných chybach.Je lahsie zajst k psychologovi,naco sa mam ja s tým doma zaoberat.ved on sa to ucil 5 rokov tak nech radi.ja mu to zaplatim .Zahradku robime podla knih,varime podla knih,modu sledujeme v casopisoch,ucime sa z knih.to vsetko su prakticke skusenosti ludi a ti dobri ludia nam to daju hotove pred nos.DEti mame na celý zivot a to co im dame sa nam vrati.ja si myslim ze vychova je tazka drina a vysledky behaju po uliciach.kazdý chce mat dobre,mudre,laskave deti a to je v nasich rukach a hlavach. majka sendekova dakujem za namety.
Ahoj Jaro, ja presne viem o com hovoris. Podla mojho nazoru je strasne tazke , alebo nemozne vychovavat dieta podla nejakej knizky. Ja mam 2,5 rocneho syna, ktory je velmi zive a tvrdohlave dieta. Travime spolu cely den, je na mne zaveseny ako zvon - kde ja tam aj on, nemyslim si ze by som v utlom detstve nieco zanedbala a predsa mam podobne problemy ako ty. Tiez je trucovity, vydobija si veci placom, zvonka ideme po 3 hodinach nasilu a niekedy si este musi poplakat na schodoch. Vtedy sa ho snazim zaujat niecim inym, ale nie vzdy sa to podari. Ja tomu hovorim "opinkavanie". Obcas ked mi uz nervy prasknu dostane po zadku, ale tiez sa nic nevyriesi, akurat mam potom pocit viny. Ja si myslim, ze toto je obdobie kedy deti skusaju kolko mozu, ale nie je to chyba vo vychove, iba ich postupne osamostatnovanie - samozrejme v urcitych medziach . Mam kamaratky, ktore hovoria podobne veci. Skratka, tak ako sa dieta nauci sediet, chodit, rozpravat, tak sa skor ci neskor nauci ovladat svoje emocie - za predpolkadu ak to nie je ako sa hovori "samorost". Takze treba pevne nervy prekonat toto obdobie vzdoru a pride zasa nieco ine.
Ahoj Jaro, suhlasim s Adelou. Ak mas moznost, tak ti odporucam zakupit si knihu od nemeckej autorky Claudie Mühlan. Je to matka 13 (!) deti, z toho 6 adoptovala a 7 porodila sama. Pise, ze co mozete od maleho dietata ocakavat a co nie; kde ma sloboda dietata definitivne hranice; kedy by ste si mali radsej zahryznut do jazyka a nezasahovat; a ako rodinnu klimu chranit pred prehriatim, aj pred podchladenim. Tato kniha sa vola "Bud pokojna, mama!" V tejto casti vlastne opisuje prve tri roky zivota dietata. Napisem ti aspon trosku z nej, aby si mal predstavu, asi o com je kapitola "Medzi druhym a tretim rokom" (predpokladam, ze tvoja dcerka je asi v tomto rozmedzi). Takze: vek medzi druhym a tretim rokom je nadherne obdobie. Konecne je dieta take velke a take chapave, ze mozete spolu vselico podnikat; rec sa dieta uci napodobnovanim. hovor pomaly a zretelne. komnetuj vasu spolocnu cinnost, ale nie v detskej reci. preco ma dieta rast v dvojjazycnom prostredi: s detskou slovencinou a spisovnou slovencinou?; chran sa pred neustalym komandovanim, vodenim za ruciku alebo usmernovanim. tvojim heslom nech je: "Vela slobody! Malo prikazov! Malo predpisov!"; deti su dobri posluchaci. zistis, ze nie vsetko, o com sa rozpravas s manzelom /kou alebo navstevou, je vhodne pre detske usi; laskanie a maznanie je nevyhnutne pre emocionalnu istotu dietata. mnohe deti si to sami vynutia, ine su zdrzanlivejsie. dbaj, aby sa rovnako uslo kazdemu dietatu.; ak si zelate dalsie dieta, zvolte mudru preventivnu strategiu, aby u starsieho dietata nevznikla surodenecka nenavist (jednu strategiu opisuje autorka aj v tejto knihe); starsie dieta nesmie mat iba povinnosti, ale musi poznat aj prednosti vyplyvajuce z jeho veku. tak bude lahsie znasat bremeno starsieho; pre treti rok zivota platia v podstate rovnake vychovne principy ako pre rok predosly. existuje osvedcena vyhocvna strategia pre cely predpubertalny vek.; Nebudem ti tu vsetko pisat, ale vazne ti odporucam tuto knihu. Ma aj pokracovanie: Eberhard Mühlan (to je jej manzel): "Na prahu dospelosti. (zaobera sa temou, o ktoru sa dospievajuci v tomto veku obzvlast zaujimaju - telesny a dusevny rozvoj, sexualita, vztahy k rodicom a k priatelom, idealy, zivotne ciele - stoji 39 sk a ma 70 stran); Claudia a Eberhard Mühlanovci: "Prepac mama" (obsahuje rady pre rodicov dospievajucich deti) - stoji 70 sk a ma 186 stran; Claudia a Eberhard Mühlanovci: "Nerob si starosti, mama" (podnety pre vychovu deti predskolskeho az prepubertalneho veku (od 5 do 12 rokov). takze ja len tolko. tu knihu "Bud spokojna mama (co je o vychove deti do 3 rokov mam doma a hoci este deticky nemam, ale skusala som to, ked prisli ku mne z rodiny (a fungovalo to), hovorim ti, je skvela. tak sa rozhodnite... mali by ste ju najst v knihkupectvach.
ja celkom suhlasim s adellou. Deti presne vedia ako na rodicov a vedia to este pred tym ako si to rodicia vsimnu. Obvykle na topridu uz ked je neskoro. Ja nemam vlastne deti, ale som teraz aupairka a tu su deti ovela viac rozmaznane ako u nas. Ale potrebuju vas akceptovat ako rodica, ako niekoho o koho voly netreba pochybovat (minimalne v 2 rokoch nie)No ked zacne plakat a hadzat sa o zem, proste sa musite zatat a vydrzat...prvy krat bude mozno trvat pol hodinu, mozno dlhsie, ale ked nakoniec pochopi ze tym svoje nedosiahne, nabuduce to bude kratsi plac. Ja tu mam 3 deti a ked jedno zacne vyvadzat tak ze ma prestane pocuvat, oddelim ho od ostatnych, zavram ho do izby sameho a kym sa neukludni tak ho necham. Jemu to velmi rychlo dojde, co musi robit aby sa mohol znova hrat s ostatnymi