nezvladam to napr ked musim nieco vybavit..alebo sama urobit. nezvladam niekedy ani samu seba. neviem to opisat .su ludia pri ktorych sa citim sama sebou a su ludia pri ktorych mam akoby blok v sebe-je to tym ze ich nemam rada ? alebo ako. proste niekedy som v pohode a niekedy mam strach ,vnutorny.
Nezvladam situacie
ja mam tiez problem :( .. ked niekam idem som v strasnom strese a nic sa my nedari spravit poriadne .. a esce k tomu mam problemy zo spankom lebo furt na nieco myslim : ( .. ako keby som bol prekliaty .. mozem sa snazit kolko chcem a furt sa nedari ...
Podľa mňa jednoducho nie každý je stavaný na riešenie viacerých problémov naraz, vidím to na sebe...môj priateľ stíha pracovať, má toho veľa, ešte aj po večeroch musí študovať, doma pomáha a ešte stíha byť aj na každého milý, usmievavý, ochotný pomôcť, hoc moc nestíha akurát. Taktiež mám kamarátku, ktorá sa dokáže naučiť na najťažšiu skúšku na škole za 4 dni, čo iný si na to dávajú min týždeň, popritom ešte aj do práce chodí, hoc sa tam tiež môže sem tam učiť, no nie je v strese, ona je ale až moc silná a potom aj na druhých taká ostrá dokáže byť :)
No a ja zase veľa si toho naložím, skúšky, brigáda, doma na záhrade, v dome pomáhať, s priateľom ísť sem tam , a síce som tie skúšky zvládla, ale neustále som stresovala a neverila, že to všetko dokážem....lebo ja som jednoducho nie tak silná osobnosť, hneď podľahnem strachu, že to nezvládnem a to máš asi aj ty za problém.
A s ľuďmi zažívam to isté, keďže veľa času venujem škole, práci, priateľovi a domácnosti, nezostáva mi veľa času na priateľov a vlastne už som si aj odvykla takto chodiť s priateľmi von. ALe zostali mi zo strednej kamarátky, s ktorými sa sem tam stretneme a spontánne sa viem s nimi porozprávať, zabaviť, som uvoľnená pri nich....no keď ma priateľ zoberie sem-tam s jeho kamošmi von, tak tiež pri niektorých sa cítim ako tak uvoľnene, teda dosť dobre, že sa s nimi ešte moc nepoznám a s inými sa cítim dosť nepríjemne, mávam aj stres pred stretnutím s nimi :D hoc on ich má moc rád. Teda aj ja ich mám rada, nemôžem povedať nič zlé na nich, len jednoducho sa necítim pri nich až tak moc vo svojej koži.
Takže podľa mňa psycholog nie je treba...
mozes mat uzkostnu poruchu alebo socialnu fobiu, je to dost caste, navstiv neurologa/psychiatra (ako prve), velmi dobre na to ale ucinkuje aj kognitivno-behavioralna terapia u psychologa (sedenia)
lekar (neurolog/psychiater) urci, ake tazke to s tebou je a ci ti treba aj lieky na nejaky cas, alebo iba sedenia u psychologa, ak mas taketo problemy, su hradene poistovnou, len rataj s nejakou cakacou dobou