mám problém s komunikáciou. všeobecne s neznámymi ľuďmi, a obzvlášť s chalanmi. medzi kamarátmi som ukecaná, ale akonáhle ma osloví niekto neznámy, nezmôžem sa na viac ako usmievanie prípadne odpovede jednoslovné.. nič vtipné, milé, rozvíjajúce konverzáciu ma nenapadne. nanajvýš až neskoro.
príklad: v MHD, vedľa stojaci pekný chlapec(v sprievode dvoch alebo troch dievčat)- pozrie na mňa- slečna vy ste ale neuveriteľne vysoká, ale mne sa to hrozne páči, nestretám často také vysoké dievčatá. zmohla som sa len na široký úsmev aj keď troch prekvapený a "ďakujem" (nemáte vôbec za čo) usmievali sme sa sem tam na seba a pred výstupom - rád som vás spoznal (ja-"nápodobne" alebo podobný trapas) a na otázku či vystupujem som zase s úsmevom povedala že hej. (on tiež) vystúpila som, obzrela som sa ale len tak napoly a som sa pobrala preč. neviem kam šli, či sa otočil alebo čo...
to nie je dôležité. ide o to, že poznám dosť dievčat, ktoré by sa s ním dali bez okolkov do reči a za tú cestu by sa mu bezpečne vryli do pamäti. to nepovažujem za svoj cieľ, ale pre toto sa ťažko zoznamujem, nemám ani priateľa (nie kvôli tomu, ale to je skôr dôvod prečo to vlastne riešim)
dá sa naučiť pohotovo reagovať na komplimenty, resp kompliment vrátiť(boh je mi svedkom že mi šrotilo v hlave ako mu tiež niečo podobného rázu odvetiť, ale nič na nenapadlo :( ) a nejako nenásilne začať rozhovor.
za kompliment poďakujem a väčšinou sa na neznámych len usmievam. je to lepšie než sa mračiť, ale chcela by som vedieť byť príjemná spoločnosť.
časť je daná určite povahou, to neovplyvním, ale ak viete o nejakom spôsobe ako by to šlo vylepšiť, bola by som veľmi vďačná.
:)
Problém s komunikáciou
hlavne si pri takychto typoch komunikacie treba uvedomit, ze tam ani moc nezalezi co konkretne hovorite, teda obsah, ale hlavne aby nejak plynula konverzacia, bola neformalna, uvolnena, spontanna, vtipna a vznikalo tak urcite spojenie medzi dvoma ludmi. netreba sa zamyslat "co poviem dalej", "co sa spytam aby to nebolo blbe", nebojte sa tresnut aj uplnu sprostost a bavit sa s kazdym (v neformalnom kontakte) rovnakym sposobom ako s nejakym svojim starym znamym, teda uvolnene a bez obav z reakcii. aj tak sa ludia v 99,999% rozpravaju o uplnych somarinach pretoze tam nejde ani o vymenu informacii ako taku, ale prave o ten medziludsky kontakt.
dalsia vec ktoru treba mat na pamati - nemozeme si byt vsetci sympaticki, nemoze nam to prirodzene vsetkym navzajom klapat, pretoze nie sme vyrobeni v jednej tovarni. ak zistite, ze ten vztah/kontakt/priatelstvo nejak nefunguje, nenechajte sa odradit, ze ste nieco pokazili a ze zaleziete kamsi do ulity, lebo vam to nevyslo... skusajte, hladajte dalej, nadvazujte kontakty a znamosti. cely zivot je len o skusani a riskovani a to plati vo vsetkom. nic nebude uplne na istotu, treba pokusat stastie, ci sa to "tentokrat podari". nezdar v akejkolvek ludskej cinnosti je v podstate nevyhnutny v aspon urcitej miere, tak sa ho nebojte a nedajte sa nim odradit, pretoze nabuduce sa to uz moze podarit :) a este to stare zname - budte sami sebou, nehrajte divadlo a ani sa o to nepokusajte, budte si isty, ze tam vonku su ludia ktori vas chcu presne takych aky ste. P.S.: vase komplexy a roztrzitosti nie su prejavom toho ze ste sami sebou ale prave naopak ;)
no veď vravím, že ma žiadna taká volovina nenapadne... a práve reakcia že mi to dalo veľa námahy a rokov tak vyrásť by bola super. len proste nenapadne ma to :(
možno aj tým, že si veľmi neverím, keď ma niekto pochváli za niečo ma to prekvapí, a hrozne poteší.. už som aspoň prestala všetko dobré vyvracať :D
veru treba mi získať nadhľad, a veľa pravdy je aj na tom že sa to dá odpozerať.. je fakt že veľmi na festivaly nechodím, hudbu ako takú mám rada, ale tie davy ma trochu desia.. som skôr taký pokľudný typ, ale uvidím čo sa s tým bude dať.. ak vôbec niečo :)
ďakujem :)
Šejla sorry za skomoleninu :D
Sajla to napísala úplne super - lenže ak to človek nevie tak to samo od seba do teba nenaskáče :) Je to ako šoférovanie, plávanie, bicyklovanie - ak sa to raz naučíš tak to potom nemôžeš zabudnúť...lenže naučiť sa to netrvá pár dní.
Dôležitý je hlavne ten posledný odstavec - pohotovo reagovať sa naučíš len od tých, ktorí tak robia. Inak to nejde.
Presne...to, čo som písal do inej témy dám aj sem.
To jej tu čo radíte? Nech vyhrá v lotérií???
Jediné čo zakladateľke pomôže je nájsť už v existujúcom prostredí to pekné! Je to veľmi ale veľmi ťažké ale treba zmeniť myslenie a vypustiť všetky negatíva, ktoré ju obklopujú.
Zabudnúť na problémy - jednoducho musíš robiť to, čo chceš. Viem možno to znie zvláštne ale motivačná literatúra a ani zmena prostredia ti nepomôže pokiaľ sa nenaučíš vypúšťať okolitý stres.....
A treba chodiť čo najviac do spoločnosti - nie na prechádzku do mesta ale na festivaly, koncerty, rôzne spoločenské akcie - aby si sa naučila to čo chceš - tak to musíš v prvom rade na niekom vidieť! Základný ľudský spôsob učenia - musíš to odpozerať. A čím viac toho od iných ľudí odpozeráš, tým budeš sebavedomejšia. Lenže na toto všetko treba ľudí a zmenu myslenia.
