Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Ako zabudnúť? Som divný ja alebo je to bežné?

Príspevok v téme: Ako zabudnúť? Som divný ja alebo je to bežné?
cudnyclovek

Po čítaní jedného threadu na tomto webe som dostal pocit nutkania trochu sa konečne niekomu zdôveriť a poradiť, tak prečo nie priamo tu?

Upozorňujem, že je to tak trochu pubertiacky článok aj keď ja sám už pubertiak nie som ;)

Už je to asi 5 rokov čo poznám jedno dievča. Od prvej chvíle bola do mňa zaľúbená, no ja som si nebol svojimi citmi istý. Vídavali sme sa vonku, na rôznych akciách, začala chodiť na rovnakú školu ako ja. Ja som si nikdy nebol istý čo cítim, dosť som sa trápil a správal sa odmerane.

Po čase už naše kroky k sebe neviedli keďže sme mali každý iné záujmy a prestali sme sa vídať. No netrvalo to dlho a narazili sme na seba. Kamarát ktorý sa o ňu zaujímal ju zavolal von. Z jej rozprávania viem, že došla len preto, že tušila, že tam budem. Ja, mierne šokovaný, ale tak príjemne šokovaný, nemal som o tom ani tušenia. Dospelo to k nejakým tým pusám a podobne.

Na druhý deň keď som jej napísal dostalo sa mi pozitívnej odozvy. Večer sa jej páčil, mne samozrejme tiež, bolo nám spolu fakt super. No na konci znelo niečo na štýl, že jej aj tak niekam opäť utečiem a nič z toho nebude.

Povedal som si, že tentokrát do toho pôjdem, jednak z dôvodu, že som ju už nechcel opäť raniť a taktiež som vedel, že k nej cítim niečo viac, ale nebol som si tým až tak istý. Skočili sme teda do vzťahu. Ona zamilovaná až po uši, ja napol zaľúbený. Prvé týždne boli nádherné, summer-time, kopec príležitostí k rôznym aktivitám a podobne. Nebol som to ja kto "otravoval" toho druhého viac, práve naopak, bola to skôr ona a mne sa to páčilo. Taký prejav toho, že jej na mne naozaj záleží.

Zdôveril som sa jej, že budem po lete musieť odísť zo Slovenska, myslel som si, že o tom vedela. Šokovalo ju to, no povedali sme si, že na budúcnosť teraz nebudeme myslieť a budeme žiť pre okamih. Cítil som, že ma aj po tom stále milovala, ak nie ešte viac.

Avšak vzťah ešte netrval dlho a došlo k zmene. Zo mňa, napol zaľúbeného sa stal zamilovaný blázon (v dobrom slova zmysle), kdežto z nej city pravdepodobne pomaly vyprchávali. Čím viac som sa snažil, tým horšie to vyzeralo. Možno nie v skutočnosti, ani som netlačil príliš na pílu, možno len v mojej hlave. Postupne sme sa prestali vídať tak často ako prvne. Ja som to robil viacmenej aj cielene, taký self-defense, však to asi poznáte, prestal som sa ozývať v domnení, že ju to začne trápiť a začne sa venovať ona mne keďže ja som sa už cítil ako taký vyzvedač toho čo robí, kam ide dnes atď.

To veci samozrejme úplne skomplikovalo a na svete bol konflikt o tom prečo sa jej už neviem ani ozvať. Vedel som, že vzťah speje zlým smerom a dosť som sa trápil. Najprv sme sa vídavali každý deň, teraz dva krát do týždňa a aj to iba chvíľu.

V poriadku, ukončili sme to. Asi to tak bude lepšie, pomyslel som si.

A teraz konečne k veci. Po roku bez nej, v zahraničí, so svojimi starosťami na ňu stále nedokážem prestať myslieť. Medzitým už javili záujem aj iné ženy, no žiadna nedokázala ukončiť spomienky na ňu.

Ak ste sa dočítali až sem, z celého srdca Vám ďakujem a chcem sa Vás opýtať, ak ste podobnou situáciou prešli, ako zabudnúť na osobu ktorú už nemôžete mať? Je vôbec normálne, že nedokážem vyhodiť z hlavy osobu už celý jeden rok? Navyše bol to krátky, prerušený vzťah a to som už mal dlhšie vzťahy kde taký problém po rozchode nikdy nebol.

Nikdy som nechápal prečo keď začnem túžiť po nejakej žene a po dlhom trápení sa mi to začne dariť, príde odpoveď taktiež v podobe sympatií, zľaknem sa a zdupkám do úzadia, resp. chovám sa odmerane. Teraz sa mi stalo to isté, avšak v opačnom garde. Ja, v pozícii namotávaného a namotaného, no nakoniec sklamaného.

Lupienok554

skusila by som sa jej ozvat za skusku nic nedas mozno by aj pristala nato ze by isla za tebou a mohli by ste fungovat aj tam nenapadla ti aj taka moznost

NickName000

Je to závislosť... Ja som kontakt sňou prerušil, číslo vymazal, soc. siete vyhodil a blokoval. Nie, žeby som sa hneval, alebo nenávidel ju, proste aj obyčajné "Ahoj ako sa máš" so mnou zakývalo. Treba s tým seknuť rázne. Je to veľmi veľmi ťažké, ale je to najrýchlejšia cesta z toho bahna von. Každu jednu myšlienku vždy prebiť nejakou inou.

beetroot

Tiez mam podobny problem. Nerozmyslali ste niekto, ci nahodou nejde o ZAVISLOST? Ze preto sa vlastne nedokazeme odputat.

Minnie999

Bally, presne viem ako sa cítiš môj príbeh je veľmi podobný. Je to necelý rok, čo sme od seba, snažím sa zabudnúť a vymazať ho z hlavy no je to silnejšie ako ja, bojujem s tým dlho no žiaľ neúspešne. Neviem, či sa to vôbec dá zabudnúť na niekoho koho ste skutočne milovali alebo stále milujete ako v mojom prípade. Aj keď ma ranil stále na neho myslím, odpustila som mu no bolí to stále......:'(

Bally

Ahoj... mozno nie som na tom ako ty . Mozno som to tak nespackal ako ty . Ale moj pribeh je o nieco trosku iny . Tiez som miloval a milujem so teraz dokonca s tou dotycnou este stale som . Som zamilovany asi az tak velmi ze je to pre nu vazne zle. Je chyba ze ziarlim . Je chyba jej povedat co mi vadi . Je chyba jej povedat moje a zaroven jej chyby ? Stale sa to pytam sam seba a neviem prist k odpovedi . Nie som najlepsi viem to ale som strasne noc zamilovany . Skusim to povedat takto . Vytah pozna kazdy z nas , kazdy z nas sa urcite zamiloval a prisiel o toho druheho . Ale ak tu je niekto kto vo vztahu este stale pokracuje aj napriek tomu ze ta druha polovicka robi veci ktore mi ublizuju . Poprosim skontaktujte ma , potrebujem zabudnut , utieknut , vyparit sa . Nevladzem sa stale trapit ale zaroven to nedokazem ani ukoncit . Ak by mal niekto nejake skusenosti , ozvite sa bolo by fajn pokecat a poradit dakujem :)

doremi

ahoj, och, to je presne to iste, ako u mna, tiez som to pokaslala neozyvanim sa a teraz ked to on ukoncil mi chyba tak velmi, ze to doslova boli. sme my ale truby. v snahe nenamotat sa a nepustit k sebe nikoho blizsie, zo strachu, zeby nam mohol ublizit, si vlastne svojim spravanim ublizujeme sami. ano, velmi to boli a myslim, ze este nejaky cas bude, pretoze obaja vieme, ze z toho mohlo cosi byt a boli sme to my, co sme to pokaslali. tiez neviem, co s tym a uz som uplne znicena z toho celeho. ked chces, hod mi mail, neviem, ci ti budem vediet pomoct, ale mozeme aspon pokecat :/ squirrelonlyone@gmail.com

Sejla

Cudnyclovek, veď preto som napísala, že sa mi tak JAVÍŠ, z toho, čo si napísal a ani som to nemyslela v zlom, nemyslím, že si egocentrický blbec, ale máš takú dosť častú vlastnosť, že sa zabúdaš vžiť do kože toho druhého. Máš rád veci pod tvojou výhradnou kontrolou. Samozrejme že ťa nepoznám a všetko su to len moje domnienky:) Každopádne, vzťah na diaľku si jej navrhol, aj to, že by mohla prísť za tebou, zvyšok bol na nej, rozhodla sa. Na otázku, ako zabudnúť ti, žiaľ, odpovedať neviem, vraj na to pomáha čas, ale koľko času, netuším :-/

cudnyclovek

Sejla, ďakujem za skorú odpoveď.

Popravde som sa snažil len dať veci na pravú mieru. Je to predsa internet, ty ma nepoznáš a preto sa nesnažím pôsobiť skromne a podobne. Snažím sa veci popísať tak ako ich vnímam, resp. cítim aby ste si ich vy vedeli presnejšie predstaviť. Očividne som zlyhal ;)

Napísal som dosť dlhý román a nechcel som dospieť k únavnému čítaniu o ničom, preto som sa vyhol niektorým podrobnostiam. Prostredníctvom FB, školy a podobne som si bol viacmenej istý, že o mojom odchode musí vedieť. Zas netrvalo to až tak dlho kým sme sa k tomu dostali.

Zdôveril som sa jej, že sa bojím, že ju stratím a nie, nepovedala, že sa tak deje. Existuje vôbec žena ktorá by čosi také povedala?

Samozrejme nebolo to tak, že na mňa roky čakala, mala vzťahy a podobne, len tam už čosi predtým bolo.

Somnou by ísť nemohla, keďže ju ešte čakalo štúdium, mohla by akurát prísť za mnou neskôr, no žiadať to od nej mi prišlo viac sebecké aj keď som to spomenul, vzťah na diaľku som si viacmenej aj prial a aj som chcel aby sa to tým smerom uberalo, no na druhej strane som si hovoril, že by odo mňa bolo sebecké držať krásnu mladú babu doma s chalanom v zahraničí. Mladosť je len raz a ona by ju premrhala takto?

A s tým "trucovaním", áno bolo to hlúpe, teraz to viem, no to by som sem nepísal keby som to vedel aj vtedy. Žiaľ hlava vtedy funguje ináč.

Nechcel som pôsobiť dojmom nafúkaného egocentrického sebca. Taký v skutočnosti vôbec nie som. No keď na mňa reaguješ takto, možno neviem komunikovať s ľuďmi. Dôvod prečo sem píšem, ale nie je, zisťovať príčinu prečo to nevyšlo, určite som niekde pochybil a s tým som sa už zmieril. Chcem len vedieť ako zmierniť následok, ako to robia iný ľudia? Ako zabudnúť?