Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Ako zabudnúť? Som divný ja alebo je to bežné?

Príspevok v téme: Ako zabudnúť? Som divný ja alebo je to bežné?
cudnyclovek

Po čítaní jedného threadu na tomto webe som dostal pocit nutkania trochu sa konečne niekomu zdôveriť a poradiť, tak prečo nie priamo tu?

Upozorňujem, že je to tak trochu pubertiacky článok aj keď ja sám už pubertiak nie som ;)

Už je to asi 5 rokov čo poznám jedno dievča. Od prvej chvíle bola do mňa zaľúbená, no ja som si nebol svojimi citmi istý. Vídavali sme sa vonku, na rôznych akciách, začala chodiť na rovnakú školu ako ja. Ja som si nikdy nebol istý čo cítim, dosť som sa trápil a správal sa odmerane.

Po čase už naše kroky k sebe neviedli keďže sme mali každý iné záujmy a prestali sme sa vídať. No netrvalo to dlho a narazili sme na seba. Kamarát ktorý sa o ňu zaujímal ju zavolal von. Z jej rozprávania viem, že došla len preto, že tušila, že tam budem. Ja, mierne šokovaný, ale tak príjemne šokovaný, nemal som o tom ani tušenia. Dospelo to k nejakým tým pusám a podobne.

Na druhý deň keď som jej napísal dostalo sa mi pozitívnej odozvy. Večer sa jej páčil, mne samozrejme tiež, bolo nám spolu fakt super. No na konci znelo niečo na štýl, že jej aj tak niekam opäť utečiem a nič z toho nebude.

Povedal som si, že tentokrát do toho pôjdem, jednak z dôvodu, že som ju už nechcel opäť raniť a taktiež som vedel, že k nej cítim niečo viac, ale nebol som si tým až tak istý. Skočili sme teda do vzťahu. Ona zamilovaná až po uši, ja napol zaľúbený. Prvé týždne boli nádherné, summer-time, kopec príležitostí k rôznym aktivitám a podobne. Nebol som to ja kto "otravoval" toho druhého viac, práve naopak, bola to skôr ona a mne sa to páčilo. Taký prejav toho, že jej na mne naozaj záleží.

Zdôveril som sa jej, že budem po lete musieť odísť zo Slovenska, myslel som si, že o tom vedela. Šokovalo ju to, no povedali sme si, že na budúcnosť teraz nebudeme myslieť a budeme žiť pre okamih. Cítil som, že ma aj po tom stále milovala, ak nie ešte viac.

Avšak vzťah ešte netrval dlho a došlo k zmene. Zo mňa, napol zaľúbeného sa stal zamilovaný blázon (v dobrom slova zmysle), kdežto z nej city pravdepodobne pomaly vyprchávali. Čím viac som sa snažil, tým horšie to vyzeralo. Možno nie v skutočnosti, ani som netlačil príliš na pílu, možno len v mojej hlave. Postupne sme sa prestali vídať tak často ako prvne. Ja som to robil viacmenej aj cielene, taký self-defense, však to asi poznáte, prestal som sa ozývať v domnení, že ju to začne trápiť a začne sa venovať ona mne keďže ja som sa už cítil ako taký vyzvedač toho čo robí, kam ide dnes atď.

To veci samozrejme úplne skomplikovalo a na svete bol konflikt o tom prečo sa jej už neviem ani ozvať. Vedel som, že vzťah speje zlým smerom a dosť som sa trápil. Najprv sme sa vídavali každý deň, teraz dva krát do týždňa a aj to iba chvíľu.

V poriadku, ukončili sme to. Asi to tak bude lepšie, pomyslel som si.

A teraz konečne k veci. Po roku bez nej, v zahraničí, so svojimi starosťami na ňu stále nedokážem prestať myslieť. Medzitým už javili záujem aj iné ženy, no žiadna nedokázala ukončiť spomienky na ňu.

Ak ste sa dočítali až sem, z celého srdca Vám ďakujem a chcem sa Vás opýtať, ak ste podobnou situáciou prešli, ako zabudnúť na osobu ktorú už nemôžete mať? Je vôbec normálne, že nedokážem vyhodiť z hlavy osobu už celý jeden rok? Navyše bol to krátky, prerušený vzťah a to som už mal dlhšie vzťahy kde taký problém po rozchode nikdy nebol.

Nikdy som nechápal prečo keď začnem túžiť po nejakej žene a po dlhom trápení sa mi to začne dariť, príde odpoveď taktiež v podobe sympatií, zľaknem sa a zdupkám do úzadia, resp. chovám sa odmerane. Teraz sa mi stalo to isté, avšak v opačnom garde. Ja, v pozícii namotávaného a namotaného, no nakoniec sklamaného.

NickName000

Kycera :) Ďakujem ti veľmi pekne ;) Snažím sa byť v tomto silný, nie je to ľahké no... Ou a ak by náhodou niekomu pomohlo, minule som niekde čítal niečo ako:

"Ak prechádzaš práve niečím ťažkým a čuduješ sa, kde je Boh, pamätaj, že učiteľ je počas testu vždy ticho."

Neviem ako Vy, ale ak je toto test, Ja musím mať jednotku :D

a ak si myslíte, že ste na tom zle, tak si čítajte komentáre:
www.krcmic.cz

Kycera

NickName000,
o Teba sa nemusíme strachovať! Dáš to! A nielen toto, ale všetko, čo si v živote zaumieniš. : )

NickName000

Nechcem nejako mudrovať tu :D ale všetci vieme, že tieto pocity sú úplne normálne a každí, kto úprimne miloval, tak si cez ne musel prejsť. Nie si prvá, ani posledná, ani jediná čo to teraz prežíva. Ak ti to pomôže, uvedom si, že je kvantum ľudí, čo sú a boli s rozchodom na tom oveľa horšie a zvládli to, tak to zvládneš aj ty ;) Budeš zasa milovať a všetko bude oveľa lepšie ako hocikedy predtým. Rozchodom ti dal príležitosť na lepší život, tak si to uvedom a začni pre to niečo robiť ;)
Stretnutie... tým sa snažím vyhýbať, ale áno, tiež to so mnou zatrasie. Ak sa stretneme, tak sa usmejem, pozdravím a nič viac ! Viem, že ak by sme sa rozprávali, zas by som potom padol do toho bahna. Sústredím sa teraz na robotu a fitko, pretože som to popri nej zanedbával. nevravím, že som z toho vonku, ale každý deň po maličkých kúskoch idem ďalej. Mám naplánované celé dni, aby som nemal čas na rozmýšľanie a ľutovanie. 5.35 vstávam, 6.10 začínam 30 min orbitrek, o 8 som v robote, 16.30 končím, 17.50 som vo fitku, 20.20 na byte - sprcha, varenie, večera. 22.00 si ľahnem, pustím si nejaký seriál a zaspím. Víkendy sú horšie... ale tak cez to nejako prejdem a idem znova. Spočiatku som cez víkendy chodil do práce. Dosť mi pomáhajú rozhovory, ak ma prepadne zlá nálada.
A po roku... To už by si mala niečo zo sebou vážne robiť. Dokedy to chceš takto ťahať a sama seba trápiť ? Lebo za to ako ti je, môžeš len ty sama ;) Teraz hneď si povedz, že stačilo ! a od tejto chvíle rob všetko preto, aby si začala mať rada samu seba a čochvíľa príde princ na bielom koni ;)

Ariel333

Som na tom presne ako vy. Vyzerá, že ste na najlepšej ceste zabudnúť, aj ja sa snažím no niekedy mi je tak hrozne smutno a to sú také stavy úzkosti, že až :-(. Chcem sa vás ešte spýtať, ako to zvládate, keď sa stretnete s tou osobou. Dnes som ho videla a zase ma prepadol obrovský smútok, že môj život bez neho nestojí za nič a už nikdy sa nedokážem zamilovať. Pohľad na neho mi spôsobuje bolesť, všetky spomienky a ten deň kedy to všetko zničil :'(. A to už bude zachvíľu rok, čo sme od seba. Pripadám si ako blázon, že sa nedokážem odmilovať :'(

Nickname000

Kazda jedna zavislost sa da prekonat. Vsetko sa da zdolat a dosiahnut. Je to len v hlave... to si treba uvedomit :) a v pristupe. Ja viem, ze som vo vzathu robila vsetko pre to, aby to bolo co najlepsie, velmi som sa snazil a nevyslo to. Je to jedno z akeho dovodu, proste to skoncilo, ale aspon som rad, ze nelutujem ziadne svoje ciny, daval som do toho vsetko. Je mi to samozrejme strasne luto, ze to skoncilo, ale zivot ide dalej a ubijat sa denno denne tym, to nema zmysel. Ci fitnes, alebo upratovanie, to je uplne jedno. Treba nieco robit a nelutovat sa... neostanes sama ani ty, ani Ja a nakoniec pride niekto este lepsi, no nikto nezavadi o chodiace mrtvoly :) hlavu hore, svoj osud mame vo vlastnych rukach ;) preco by sme sa mali trapit pre niekoho, komu nestojime uz za nic...

beetroot

Nickname, len ci ten dovod nie je ta zavislost a preto sa z toho neda vymanit, tak ako zo ziadnej inej zavislosti.
Ja uz fungujem ako tak a zas mam divne nalady. Ty to prekonavas fitnesom, to by som aj rada, ale tolko sily nemam. Tak som si povedala, ze nevadi, vrhnem sa na upratovanie a budem myslienkami tam, ale ani to mi moc nejde.

NickName000

beetroot, to, čo píšeš v poslednej vete, presne toto si myslím o sebe aj Ja. Brali sme to príliš vážne, preto je to teraz tak blbé. Ale to nie je zlé, nemáme si čo vyčítať predsa :) Tiež sa mi tie nálady striedajú ako na kolotoči. Ale už aj v tomto je jedna pozitívna správa - že sú už aj dobré chvíle :) Treba si stáť za svojim a bude sa to len a len lepšiť.

beetroot

NickName, tak je vidno, ze s tym naozaj nieco robis. ;) Mne sa dlho nedarilo, az sa snazim ako ty pises - Každu jednu myšlienku vždy prebiť nejakou inou. Tiez som na to prisla, ze mi to pomaha, plus vobec ho nespominat, nehovorit o nom. Aj sa mi celkom dari, pomohla mi kamoska, ani o tom nevie, ale aj ked uz zacalo byt lepsie, zas ma cosi nahlodava. Podla mna sprosta zavislost. Asi som nejaka chora, vadna, ze som takto zavisla na niekom. Uplne ma znicil, ovladol, zmagoril, zmanipuloval.

NickName000

No aby som bol presný, teraz začal 4 mesiac naťahovania takéhoto... ale v podstate už 4 mesiace nie sme spolu a Ja sa 4 mesiace trápim. Už mám toho dosť, tak som jej dal poslednú možnosť buď-alebo. Zas chcela len čas... Čas na čo ? keď chodieva vysmiata a šťastná a Ja sa trápim. To proste už nejde a tak som to len teraz v Pondelok ukončil, tak si vieš predstaviť aké to... Neutichajúci boj v hlave, ale to je normálne, nie je mi ešte lepšie, ale som vo fáze kedy som pevne rozhodnutý všetko to nechať za sebou. Kým som ju nevymazal odvšadial, nedalo sa pohnúť. Teraz ju nemám na očiach aspoň. Cez deň som v práci, potom hneď fitko, večer nejaký film a myšlienky na ňu sa snažím prekrývať niečim iným. Je to strašne ťažké, ale som si istý, že je to najkratšia cesta von :) Nie je predsa jediná na svete, i keď pre mňa bola a stále mohla byť. Trochu je problém, že v KE skoro nikoho nepoznám, čo by ma vytiahol večer von a tak ešte toto musim doriešiť. Treba mať na každý deň plán a stáť si za rozhodnutím, ide to celkom fajn, lepší sa to. Už nechodím jak zombie :D Bolo dobre, bude lepšie, každopádne lekcia to bola dobrá. Nabudúce si dám pozor. Skončilo to ? Ok ! Netreba sa oberať o čas, neľutovať.
Fakt sa cítim najlepšie vo fitku, pri železe. Rozcvičím sa, ponaťahujem a tak si na plné bomby pustím: eminem - till i collapse. 2 hodiny idem na maximum a večer spím ako kojenec :D