Láska cez internet?

Ale bez toho, aby som poznal problem, ak si niekto pise s niekym, koho deli len par tisic km a ziadny ocean, a pisu si viac ako 1 rok, resp. je tam pocit zamilovania sa, je obrovska sanca, ze by to minimalne pre jedneho nemal byt problem, sa realne vidiet.
letenky stoja do 100eur, tam aj spat.. (ale to som tipol, proste su lacne..)
a myslim si, ze muzi z blizkeho vychodu su dost sialeni/vasnivi, cize by prisli kludne aj sem na SR.
(mam z pakistanu jedneho kamosa, student, ak by som ho pozval, prisiel by, nepracuje, dokonca by mal problem dat dokopy jednu letenku, ale uz sa ma raz pytal, ze ak by prisiel, ci by som mu ukazal europu.. lebo chce ist do nemecka)
a ak to je taky student (tusim ze 22r. ochotny urobit pre obycajneho, prakticky bezvyznamenho kamosa), tak pre zenu svojho zivota by to podla mojho nazoru na 100% urobil..
nikdy nebolo cestovanie lahsie..
mozno je extremne hanblivy a mozno ma ovela menej(ci viac) rokov ako tvrdi (ale na hlase by to malo byt poznat)
skuala si sa pytat, kde byva, ze mu posles pohladnicu, ci ti prezradi adresu, alebo nie ?

Tak ja tiez neposielam fotky kazdemu :)
Len ak si myslim, ze ten clovek stoji za to.
Nemusi cely svet vidiet ako vyzeram a podobne..
Cize by som bol opatrny s tym, ze kto neposiela foto je hned magor.
A nie len pre tento dovod, ale poznam tiez ludi, co neposlu foto hned na zaciatku.. (s rpavidla ich na nete stretnete v dost velkom mnozstve..)
Skor mi pride divne najskor poslat foto a potom kecat..
I ked, v realite je to presne takto :D
Lenze zdanie klame, foto dokazem odfotit tak, ze bude to uplne iny clovek, a nepouzijem absolutne ziadny trik, len hra svetiel a uhlov.. A od reality bude na tisic mil vzdialena..
I ked pisat si x-rokov a nevidiet foto je tiez extrem :)
A kludne to moze byt aj zena, a hra sa na muza (i ked s pravidla je to prave naopak v Internetovom svete :D )
Ale o com je vztah, kde nie je dovera a musi clovek kazdy fakt preverovat ??? (Mna by to extremne unavovalo)

Ale net nie je na skodu, cez net ludia povedia viac (aj ked sa uz poznaju) ako v realite :) i ked, je fakt ze to dost filtruje.. je to individualne :D ale cez net sa neda klamat - kedze existuje historia chatu, neexistuje take ze "ale ved som ti hovoril, ze idem s tomasom, a nie lukasom, tak co trepes?" na nete bude historia cierna na bielom, cize nepovedal by som, ze sa da lahko oklamat cez net (podla mna cim viac si pisu, tym nemoznejsie to je, za predpokladu, ze sa da aspon cast vysloveneho/napisaneho overit)...

euridika, blizky vychod je naozaj velmi blizko. Len prosim ta prestan rozmyslat ako posledny obmedzenec. Nedeli vas more. Keby si zohnala partaka, ktory by siel s tebou, mozete sa stretnut niekde na polceste - mozes cestovat vlakom, stopom ako spolujazdec vodica kamiona.. blizia sa prazdniny, budete mat kopu volneho casu a nemusis sa ponahlat, takze ak pocestujes tyzden, nic sa nedeje. Len zmen to sproste zmyslanie, ze vas deli cely vesmir. Nie, nedeli. Keby som chcela byt sprosta, poviem, ze vy dvaja nemate ziaden problem sa stretnut. Len neviete, ze sa to da aj inak ako len so zadkom v lietadle. Schvalne chod do cestovky a spytaj sa kolko stoji letenka bud rovno k nemu alebo niekde do vacsieho mesta na polceste. Len tak orientacne sa spytaj.
Je vela cestovatelov, co hladaju partakov na cesty a tiez maju velmi nizky rozpocet. Mozno najdes niekoho/ partiu, co chcu ist na Blizky vychod.. Ale ked si presvedcena, ze sa stretnut nemozete, neda sa to, tak sa NABETON nestretnete. JA ti hovorim, ze sa to da.

Tiež som sa na to isté chcela spýtať...spravidla ked sa z niekým zblížim na nete tak automaticky prejdem na skype...a tiež fotky k tomu patria,samozrejme..

takto by si mu bola o trochu bližšie:) a potom...podla mňa osobné stretnutie nie je vylúčené aj keby žil na Aljaške:)záleží na ňom samom či ťa chce vidieť na živo a ty jeho tiež...nuž teda želám obom good luck!:)

Je taký problém vymeniť si fotky a telefonovať cez Skype? Čo ak ma priateľku/ženu/deti? Vieš koľko je takých?

Euridika no... Blízky východ zase nie je úplne opačný koniec sveta.. Tak 5 rokov dozadu, byt na tvojom mieste, spravila by som asi to, že by som si proste preniesla kredity a pokračovala v štúdiu v nejakej anglicky hovoriacej krajine, s tým že on by spravil to isté.., Ako zámienku a zároveň aj celkom relevantný dôvod by som uvádzala cestovanie za lepším vzdelaním - a to vidím ako jedinú možnosť, ako byt s ním a este pritom takmer nič neobetovať.
Teraz mám ale o 5 rokov viac a cítim sa trochu viac ukotvená tam, kde som. Pred rokmi som odišla do Británie s tým, že tu všetci musia byť takí cool, ako Noel Fideling, David Bowie, a ak nie, tak majú aspoň podobný akcent. Po čase mi ale začalo vadiť, že síce vyzerajú super a rozprávajú super, ale v skutočnosti majú praďaleko od Noela:( Ale aj tak je mi tu lepšie... Lenže ako napotvoru, ja som musela stretnúť mimozemšťana, ktorý žije na SVK.. Čiže podobne, ako u teba, druhý konec sveta :p Okrem schopnosti prepalovať dieru do mozgu svojím pohľadom, má rôzne iné´ naprirodzené schopnosti, ale to je fuk, lebo aj tak z toho nič nebude:) Len mi to príde ako hrozná irónia, lebo presne takého podivína som chcela a hľadala v troch rôznych krajinách a nakoniec on je z môjho rodného mesta, do ktorého som sa už nikdy nechcela vrátiť.
Týmto som neviem čo chcela povedať, aha asi to, že ti asi rozumiem.

Kafik, dakujem. Na zaciatok, tym kozmom som mysela to, ze taky clovek musi zit tak daleko, alebo ze ja zijem tak daleko od neho, nieco som si uz prezila, stretla mnoho ludi,muzov zien, deti, kohokolvek, ale nikdy s nikym som necitila taketo mentalne spojenie a hlavne suzvuk. Nejde len o par spolocnych zaujmov. Je mimozemstan, a prave to je to co je na nom to neskutocne, to co moje myslenie vracia do stavov pubertalnych. Preto mi to cele pripada ako nejaky karmicky samsaricky trest od univerza, vztyceny prostrednik od kozmu, kedze je mi dovolene vediet o tej osobe ale zaroven nemoct ho zazit len tak jednoducho. To stretnutie by to vyriesilo, ale vravim, ani jeden z nas nieje nejak strasne financne dobre na tom aby sme len tak sadli na lietadlo. A on ako prvy zacal s tym ze je nahovno ze zijeme od seba tak daleko, on prvy sa priznal ze to cele berie osobnejsie, a to ze by ma chcel zazit. Snazim sa drzat pri zemi. Ale ide to tazko. Ale mas pravdu. A navyse, ja ako pesimista ani ziadne prospekty romance neocakavam, stacil by mi ako kamarat, vytvarny kolaborant a radca.

sejla no nie je europan, povodom je z jednej kaukazskej krajiny a zije na blizkom vychode. obaja studujeme, a obaja nemame budget na to aby sme si len tak nahodne na vikend vycestovali. takze pocitam s tym ze ho zrejme nikdy v zivote nestretnem. ale berem to tak ze aspon viem, ze niekde tam v temnote plnej simpanzov je ozajstny clovek. z ineho vesmiru. aspon troska nadeje, ze ludstvo mozno neni az tak chudobne na ludi ako som si myslela.

tak hned na zaciatok, dakujem za vsetky prispevky.

vsetky rizika ktore ste vymenovali mam na pameti, uvedomujem si to a viem ze to vsetko vedie len k sebadestrukcii. ale je to strasne tazke do riti, pretozeludi s ktorymi by som si naozaj rozumela uplne vo vsetkom proste nestretavam, chyba mi to, chybajumi v zivote konverzacie ktore by som chcela viest, chyba mi nieco alebo niekto kto nuti moju mysel ostat v pozore a nukal mi inu a zaroven presne taku istu perspektivu na zivot a vsetko v nom obsiahnute, niekto kto by mal rovnako kriticke myslenie a nahlad na to o com zivot je. a viem ze je to len imaginativne takto cez internet, ale predsa to tam je. tie slova nie su prazdne, lebo prichadzaju od zivej osoby, sice daleko, ale predsa. hej som riadne zmotana, ale len preto ze sa mi to stalo prvykrat, nielen teda ten fakt ze ide o internet, ale hlavne to ze vobec som nasla niekoho takeho, moze byt iny nez sa mi javi, ale uplny obrat to nebude, od debila by mi take veci nechodili, to som si ista. a jemi uplne ale uplne u prdele ako vyzera, nech vyzera aj ako čupakabra, ved laska je vec duchovna ku*va, a duchovne je strasne fajny.

hned v uvodnom prispevku som napisala ze virtulane nezijem, nechatujem, nemam ani facebook, ani ziadne konta, fakt len ten email, a konto na tom jednom fore, ktore povazujem za prospesne. ked sme zacali spolu komunikovat, cisto nahodne, bolo to len vymienanie nazorov a tipov, nic hlbsie som nechcela ani neocakavala, ono to nejak tak plynule prislo samo. keby som si chcela hladat vztah cez zoznamk, inzeraty alebo co, tak si spravim konto niekde na sprostom pokeci. o to ale nemam zaujem. zaroven viem, ze takeho cloveka ale nenajdem ani niekde v bare. je to riadne naprd, ono je to skoro ako keby som nieco citila k svojmu laptopu :D na druhej strane, niesu to reci typu *zo zvukoveho konektora steprave odpojili zariadenie*, ale myslienky tak absolutne a spravne ako absurdita vakua v plnosti medziplanetarnyh priestorov. trepem

chcela som to prerusit uz viackrat, ked som sa len tak nahodne v priebehu dna pristihla ze myslim na neho, co asi robi etc, viem ze to zacina zachadzat pridaleko.

euridika, v prvom rade si uvedom, že nie si jediná. Takéto "zaľúbenie" prežíva tisíce a tisíce ľudí. Nie je to žiaden hnusný kopanec od kozmu, presne toto isté sa ti mohlo stať aj s Ferom z Hornej dolnej, keby ste mali pár spoločných záujmov a vykecávali sa na nete. Uvažuješ celkom rozumne, len nesúhlasím, že je to "jedina osoba s ktorou som sikedy stopercentne vo vsetkom rozumela a citila univerzalne a bytostne nevyhnutne spojenie" - dievča :) neboj, takých ešte bude veľa a každý bude ten jediný, s ktorým si si 100 percentne rozumela. Ty o tom človeku nič nevieš, spoznať sa cez písmenká je strašne strašne málo, preto máš taký dojem, aký máš - máš len svoju predstavu o ňom a tá je úžasná, to ti verím. Ale realita je vždy po pár mesiacoch (po roku, dvoch) trochu iná.
Prvá vec, ktorú by som urobila ja je, že mu poviem, že sa mi páči a zaujal ma. A pretože to asi nikomu samo o sebe nestačí, ak je to vzájomné, dohodnúť si stretnutie. Ak nie ukončiť kontakt. Poprípade, ten kontakt ukončiť nemusíš, ale môžeš sa trápiť a naťahovať a snívať o ňom a žiť virtuálne.
Ak by ten dojem z prvého stretnutia bol dobrý (čo teda aj väčšinou býva), nechce sa mi veriť, že je problém aby jeden z vás išiel do krajiny toho druhého, prípadne sa presunúť kus bližšie, aby ste mohli byť v kontakte. Je z Austrálie? Antarktídy? Južnej Ameriky? Je čierny? Pokiaľ neni mimozemšťan, tak to, že býva na opačnej strane zemegule neni vôbec problém (aspoň pre mňa osobne nie). Mohla by si TY ísť študovať do jeho krajiny, prípadne on pracovať do Európy? Môžeš prerušiť štúdium a stráviť rok ako dobrovolníčka niekde v jeho blízkosti? Myslím si, že pre oboch by to bolo dosť veľké plus, čo sa týka kariéry alebo len životných skúseností vôbec. A neber to ako že sa ideš vzdať školy kvôli láske, to že ju máš dokončiť je jasné ako facka. Tiež, neber jeho osobu ako jediného muža pre teba. Ale to, že si ho stretla zober ako výzvu - prečo by si nemohla ísť aj na druhú stranu zemegule na nejaký čas a zistiť, či sa ti tento chlap páči a chceš s ním žiť? Život vôbec neni malý a nudný, to len naše predstavy o tom aký úžasný môže byť sú strašne obmedzené. Pozri, môže sa stať, že on príde do Európy za tebou, budete spolu 2-3 roky a nakoniec sa predsa rozídete. Žiadny hapy end sa nebude konať. No a čo? Vráti sa domov, bude mať pár skúseností zo života na inom kontinente a určite aj pekné spomienky. Len je trochu zbytočné rozmýšlať až tak dopredu, všetko sa môže vyvŕbiť úplne inak. Skús začať s tým stretnutím a uvidíš. Buď to zakape samo, alebo budú problémy, ktoré sa vám nepodarí prekonať, alebo budete chvíľu spolu ale zaľúbiš sa aj tak do niekoho druhého.. alebo.. :) zázraky sa dejú a možností je stráááášne veľa.
Držím palce, dievča.