Je normálne, že sa začínam strácať?

Buď tým, kým si v hĺbke svojho -...-Som presvedčená o tom, že v tej hĺbke tým sebcom a pokrytcom nie si, že toto je len nejaký obranný pancier, ktorý ťa chráni, pretože určité veci si nevieš pripustiť, bojíš sa ich, nevieš sa zmieriť, zobrať to tak ako to je. Vieš, ako veľmi ti odľahne, keď budeš sám sebou, ehm v tomto "uniformnom svete"? Potom ti bude jedno, aký prívlastok dáš tomuto svetu, to nie je dôležité. Podstatné je to, čo ide z tvojej strany, od teba - podľa mňa byť pokrytcom a že ti je všetko ukradnuté, tým sa nič nevyrieši, skôr či neskôr ťa to zraní. Pretože - ty taký v hĺbke Teba nie si. Všetko sklamanie je len z neprimeraného očakávania, to vychádza zo zištnosti a tá z ega. Prepáč, že Ti sem píšem, ale asi Ťa mám príliš rada.

ninajenina - veľmi dobre si to napísala, normálne si začínam myslieť, že si nejaký odborník :)

Ale mám jednu otázočku... Ak sa začínam vzďaľovať od svojej minulosti to je úplne super - teda podľa väčšiny diskutujúcich. Ale ja nechcem stratiť tie hodnoty, ktorým som veril celý svoj doterajší život... Už neverím v priateľstvo, v lásku, stal sa zo mňa sebec a pokrytec. Je mi úplne ukradnuté čo sa okolo mňa deje. No s tým, že sa nemám rád máš asi pravdu ale ako mám prijať nové ,,hodnoty,, ako sú povrchnosť, sebeckosť, materializmus,pokrytectvo,ako mám prestať veriť ľuďom a žiť bez priateľov? Ako sa mám stať takým ako väčšina tejto uniformnej spoločnosti? A čo ak to nechcem a moje hodnoty ma vracajú späť do minulosti - potom sa cítim na pokraji so silami a bez emócií...
Možno nie som taký silný aby som bol ovečka v stáde. Čo s tým??? Možno sa nechcem stať tým, kým nie som.

MNA ZAS STRAšNE TRáPI žE MáM RHB NA HRUDNIKU , SOM KRIVá A MáM ZARASTENé NOSNé DIERKY.tO SI VšíMAM NA KAžDOM AKO PRVé,ALE chvalabohu som velmi prefikaná vyškolená spychologička a poznám všetky triky a slovné hračky tak sa mi podarilo vyrovnat so svojimi slabými stránkami a nič už nie je čo by moholo ranit moje ego.na všetko som vycvičená.ked treba píšem v mužskom rode, ked treba aj z myslenia malého dievčatka.

a prepac za hrubice, ale sice..ty to vlastne ignorujes :)

hodnoty sa pravidelne menia v nejakych rytmoch a ked sa nechces pustit starych a prijat nove tak si v takomto stave...to ze sa zacinas stracat znamena ze sa vzdalujes od svojej minulosti,ze sa s teba stava sebec to tvrdis ty mozno si len konecne pripustas ze chces zit vlastny zivot, ak si prestal doverovat ludom to si vyhral lebo tym by mal kazdy clovek zacat a preco nedokazes mat rad...no asi nemas rad sam seba takeho aky si momentalne tak nemas rad nikoho a teraz ani mna :D no pekny aj tebe..

Rachel19 - asi všetci s podobným problémom rozmýšľame rovnako :) Napísala si to super a aj ja vždy nachádzam niečo čo má pred smrťou zmysel. Lenže tých dôvodov ubúda...

Mimulus,
taký prekrútený je svet, v ktorom momentálne žijeme. Tí čo sa postupne zabíjajú každý deň (cigarety, alkohol a horšie) sú akceptovaní a keď zomrú tak ľutovaní. Tí, čo to urobia jedným skutkom sú odsudzovaní. Zvláštne, ale je to tak.

Na Tvoj problém ma napadá jedna myšlienka: "Kto nemiluje, akoby ani nežil".

Mám podobný problém ako ty. Ale nie až v takom hlbokom štádiu. Už s tým žijem dlhšie. Bola som najaký čas v Thajsku, v Indii, v krajinách, kde je život založený na iných princípoch. Hodne to pomohlo. Cítim však, že by som potrebovala ísť znova... nájsť ... neviem ako to nazvať. Vtedy to bola moja posledná voľba. Povedala som si - veď smrť si môžem vybrať hocikedy, tak prečo ešte predtým neskúsiť toto. Odvtedy vždy nachádzam niečo, čo má pred smrťou prednosť a dá môjmu životu na nejaký čas zmysel. Skús porozmýšľať, čo dáva Tvojmu životu zmysel...

,,Zaujimalo by ma, co je vlastne pricinou toho, ze sa clovek dostane do takehoto dusevneho rozpolozenia.,,

No aj mňa by to zaujímalo...pretože ani sám neviem a zaujímalo by ma tiež či naozaj po tomto všetkom nasleduje iba jediné konečné riešenie a to smrť?

Ako sa opäť postaviť na nohy, ako opäť začať žiť, ako začať myslieť ináč, ako nájsť pokoj?

Prečo nemá človek právo rozhodnúť o svojom živote nejakou prirodzenou cestou a musí skákať pod vlaky, z okien, jesť tabletky, rezať si žily alebo sa vešať...???
Prečo je také nemorálne vziať si ,,VLASTNÝ,, život - veď nikto to za toho druhého neprežije, neprecíti, nikto za vás problémy nevyrieši...

cize ak dokazes pracovat - dokonca v oblasti, ktora je Tvojim konickom - tak by som sa spytal, kde postradas tie emocie - lebo aj mozes o niecom povedat, ze Ta dana cinnost bavi, tak si emocie nestratil uplne :)
Dalsia otazka by mohla byt: potrebujes prave teraz k zivotu emocie?
Ktore konkretne Ti chybaju?
Pozitivne ci negativne?
Skus sa nad sebou zamysliet, ze ci ozaj nedokazes prezivat ziadnu z emocii - chod podla nejakeho zoznamu a uvidis, ze nejake predsa len mas :)

Zaujimalo by ma, co je vlastne pricinou toho, ze sa clovek dostane do takehoto dusevneho rozpolozenia. A ako odpoved neberiem dusevnu poruchu, lebo to uz je len vyvrcholenie niecoho dlhotrvajuceho predtym...

Mimulus, vies sa zhruba ohodnotit, co je u Teba tou pricinou? Kedy si sa este citil OK a odkedy zhruba uz to ide dolu vodou? :)

to bude asi tym ze si mozno psychiatricky pacient, nie? (neviem, len hadam)