Dobrý deň, som vydatá a máme dve deti. Po istom čase ako bol manžel služobne dlhodobo vzdialený som zistila, že mi vyhovuje život bez neho. Bez jeho dotykov, objatí a hlavne bez otázok typu: Kedy dáme sex? Dnes by to šlo? a podobne. Náš vzťah bol bez problémov, ale to preto, že sme spolu nekomunikovali.
Obaja sme vstupili do vzťahu kedy bol on panic a ja panna. Všetko, čo sa odohrávalo medzi nami som brala ako normálnu vec a že to takto asi má byť.(Vychovávali ma v kresťanskej viere, tak som to tak vnímala, že to jednoducho tak musí byť.) Podvoľovala som sa mu a nemala som odvahu mu povedať, že nemám chuť na sex s ním a tak pre pokoj v rodine som raz za mesiac zaťala zuby, aby som si splnila manželské povinnosti a aby bol v rodine pokoj. Tieto pocity som začala mať po návrate z pôrodnice. Je to už šesť rokov, čo som takto fungovala, ale po jeho návrate so služobnej cesty som sa otvorila a všetko mu povedala. Nevedel to pochopiť, doteraz to nechápe a ja tiež. Vyslovene sa u mňa vypestoval voči nemu odpor. Prestali sme sa jeden druhého dotýkať. Najprv sme hrali divadlo kvôli deťom, ale mne to nešlo. Pretvarovať sa, že je všetko v poriadku, že sa mi to páči. Samozrejme, že deti si všimli, že maminka ocinka už nepobozká, ani ho neobjíme. A ja neviem, či s tým môžem niečo urobiť. Bude tento môj stav trvalý? Alebo sa mi podarí odbúrať ten blok, ktorý mám a budeme znova šťastná rodina, šťastný manželský pár?
Nechcem tým povedať, že mi blízkosť chlapa nechýba, že netúžim po krásnom milovaní, mazlení sa, to áno, ale neviem si to predsatviť s mojim manželom. Každý jeden jeho dotyk vo mne vyvolá reakciu odporu. Chcem to zmeniť. Chcem, aby som sa dokázala s manželom milovať, aby som ho dakázala objať a pobozkať. Môžete mi nejako pomôcť? Môžem s tým ja niečo urobiť? Ak áno, čo? Ďakujem Vám veľmi pekne.
Odpor voči manželovi
Zdravim,
Zazil som nieco podobne- . S priatelkou sme boli spolu 9 rokov, sex na zaciatku bol super posledne 2 roky som sa nemohol k nej ani priblizit. Uplne sa mi sprotivila a sex dtto. Pracovne som byval kazdy tyzden inde, na cestach a v lietadle travil kopu casu. Kazdy jej dotyk, pritomnost, chybicka mi na nej vadili. Skoncilo to tak ze sme sa rozisli, zijem v inej krajine teraz. Vsetky znaky, ktore popisujes som badal aj ja. Rozchod musela iniciovat aj tak ona, nechcel som si to bez nej predstavit, teraz je to fajn a bude lepsie. Myslim, ze ak by som to mohol vratit spat, zachranoval by som to cez poradnu/psychologa, kazdopadne pre nas je uz neskoro. Celkom ma zaujima ako to ide, pripadne dopadlo u teba, tak napis. Budem rad ak sa vam to podari dat dokopy.
obaja potrebujete ist k poradcovi. a či ty to chceš naozaj napravit a či on teba ešte miluje...ak je to len z jednej strany a to z tvojej že chceš tak je to nahouby...mal by sa tvoj muž posnažiť. dúfam, že to dopadne dobre..aj krestanske manželstva sa rozvadzaju...
žeby to bolo fakt nedokonalou výchovou na báze "kresťanskej viery" (pred manželstvom s. je fuj)?
vieš, od mlada som mala problém so s., mala som zopár priateľov, kde to vždy začalo škrípať na tej istej veci, nakoniec boli nahnevaní-urazení a rozišli sme sa, lebo vzťah ma prestal naplňať (s. ma nebavil, brala som to len "ako povinnosť", s tým, že sa to proste pred m. nerobí, že je to hriech-spovedať sa, kde sa farár chytí len tej jednej veci, ale asi to bol aj test, o čo chlapovi v konkrétnom vzťahu ide). teraz mám vzťah dlhoročný, veľa o s. hovoríme, raz za čas sa k tomu aj dostaneme, ešte sme sa nevzali, ale uvažujeme o tom. ale badám, že priateľovi verím, že na mňa netlačí, začínam získavať pozit.vzťah k týmto veciam (aj keď rezervy cítim ešte obrovské). som presvedčená, že človek dozrieva aj v tomto a sme na dobrej ceste, ale podstatná je dôvera, rešpekt a komunikácia... ak to nezvládnete sami dvaja, navštívte odborníka a daj vedieť, čo máš nové;-)
Nemyslím si, že opadla chémia. Zaujalo ma, že to začalo po pôrode. Niečo podvedome bude v tebe ukryté. Určite si zasluzis terapiu. Chceš s tým niečo robiť, tak to je tá možnosť. Najskôr skús terapiu sama, potom ak sa s terapeutom dohodnete, nech s tebou chodí manžel. Sexuologa zatiaľ netreba. Je to o celkovom vzťahu nielen o sexe.
tu je nejaka manzelska poradna a sexuologicka asi zbytocna, zkratka opadla chemia, ktora u teba predtym fungovala, u mna sa to tiez tak nejak po pordode zmenilo, ze ma taketo aktivity doslova obtazuju, chcem sa len tulit, skrabkat, pevne objatie, ale ak sa zacne vecer co vecer schylovat po par minutach zase k niecomu inemu ako chcem, zacne mi to liest na nervy a som odporna, kazde tulenie je z "jeho" strany pokus o intimne zblizenie a mne to uz total lezie na nervy...neviem, co bude dalej...takze nie si sama Anoymka:D
Ale vziat sa moze hociktora s hocikym ze?
preco by mala byt lesba, ked uvadza, ze tuzi po chlapskej pritomnosti v posteli? To sa troska vylucuje, ci nie? Jednoducho manzela nemiluje a teda jej nevonia a v sexe jej je protivny. Nemoze predsa "hociktora s hociktorym"..
Tam mal byt otaznik.
Jou a vdaka za dalsi pekny priklad o tom, ako krestanska vychova ruinuje ludom zivoty a vztahy.
Ludia potrebuju sexualne vyspiet aby vedeli co chcu, nez sa dosmrti vydaju za niekoho, koho poriadne ani nepoznaju.
V posteli sa ukaze pravda.
Si lezba.
ja som jednoducho unesena z dementnych nazorov tu. Vsetci si podomyslate ako to u nej vyzera v spalni a mudrujete. Podla mna neni za tym ani zla alebo krestanska vychova ani tma pri sexe ci co to tu splietate...
Najlepsie by bolo keby si sa autorka neradila medzi mudrcmi na fore. Lebo to je jeden des za druhym. Osobne si myslim, ze ty svojho muza uz nelubis. Proste laska je prec a u zeny sa to ukazuje v prvom rade v posteli. A nemas to ani z romantickych filmov ani nic to sa proste stava ....
Pozrozmyslaj ci je to stav trvaly alebo ho vies zmenit a ten sex ako sekundarna vec sa napravi aj sam. Alebo sa porad s odbornikom. Tu nepochodis.
