Vystraha

Príspevok v téme: Vystraha
lilyyyy

Ja uz netusim kolke z vas, co ptrebuju pocut, aby konecne sa postavili na nohy.Mozno moj odstrasujuci priklad niekomu otvori oci, i ked pochybujem, samej mi nic nepomaha.Zacalo to nevinne , postupne posadnutost a teraz totalne dno bez vychodiska.Neustale depresie 4 pokusy o samovrazdu za rok a totalna nechut do zivota a vsetko to zacalo nevinnou "anorexiou" a teraz je zo mna poriadny psyhciatricky pacient, ktory sa nevie postarat ani sam o seba, neustale potrebujem dozor , aby ma ako tak udrzali pri zivote, vahu mam sice lepsiu, stale vsak nie aka by mala byt, o zdravotnych problemoch z toho vyplyvajucich ani nehovorim, ale myslim ze ked si uz niekto siaha na zivot je to uplny vrchol, ktory absolutne nestoji za to.Baby ak mate este trochu sebaucty a lasky ako takej v sebe, vschopte sa a zite, lebo zivot sam o sebe stoji za to , nech je teda akykolvek.Vsetkym vam drzim palce.

vebe

Chapem ze by si chcela varovat dievcata, lenze z toho ako si to napisala toho vela nevyplyva.
Comu sa maju podla teba dievcata vyvarovat? Co si urobila podla teba na zaciatku ty, co by si teraz spatne neurobila a mozno by sa u teba nic nespustilo? Myslis si, ze je take nieco? Co si myslis ze je niekde na zaciatku a da sa tomu vyhnut?
Ja rozumiem vcelku mentalnej anorexii, len stale neviem, ci je to nieco comu dievcina sama moze zabranit, alebo je to nieco ako psychicka porucha, ktora sa skor ci neskor objavi, lebo sa proste v istom momente spusti v hlave program a bezi. Na zaciatku je to vzdy nevinne- porusene vnimanie svojho tela a postavenie si nerealneho ciela s viziou, ze ked ho dosiahanem budem stastna. Bohuzial, to stastie sa ale ani po dosiahnuti nizkej vahy nedostavi a je na svete bludny kruh

nezábudka

určite to nemáš ľahké, ale nevzdávaj sa. Možno ti nič nepomáha, pretože sa sústreďuješ na vyriešenie anorexie a zabúdaš, že ide o MENTÁLNU anorexiu. Ak to začalo nevinne, napríklad túžbou vyzerať štíhlejšie a byť príťažlivejšou, a tá túžba ťa doviedla tam, kde si teraz, sama v sebe by si si mala priznať, že si vtedy bola dostatočne pekná a príťažlivá aj bez obmedzovania príjmu potravy, že si s tým vôbec nemusela začínať, že to bolo zbytočné, pretože si to NEPOTREBOVALA. Ak sa zmení myslenie (to mentálne), tak pomaly časom ustúpia aj zdravotné problémy. Naopak, ťažko vyliečiť zdravotné problémy plynúce z anorexie, pokiaľ ju živí nesprávna mentalita, myslenie, postoje voči sebe samej.

Veci však môžu byť aj trochu komplikovanejšie. Nezačali ste mnohé s anorexiou preto, lebo ste sa cítili inými neprijaté a nemilované, že ste mali pocit, že nie ste pre nich dostatočne dobré? Možno niekde v podvedomí vás do anorektického správania hnalo naoko rozumné presvedčenie, že keď budete mať pod kontrolou svoje telo a váhu, že si zaslúžite pozornosť, ocenenie, prijatie a lásku druhých. Aká hrozná chyba v uvažovaní! To všetko ste si zaslúžili vždy, bez ohľadu na to, ako ste vyzerali a koľko ste mali kíl, a keď sa vám toho (lásky, prijatia, uznania) nedostávalo, nebola to vaša chyba.

Počas života dostávame veľa rán, často aj od tých najbližších a bohužiaľ si ich často zle vysvetlíme (vo svoj neprospech, hľadáme vinu v sebe a následkom toho chceme mať seba pod kontrolou, či dokonca sa trestať) namiesto toho, aby sme tým druhým odpustili. Odpustili preto, lebo oni nám svojimi slovami, správaním ublížili, pretože nás NEVEDELI PRIJAŤ TAKÉ, AKÉ SME. A keďže nás oni neprijali, neprijali sme sa ani my, čím sme im dali za pravdu, postavili sme sa na ich stranu a nie na svoju. Aké chybné uvažovanie, veľmi škodlivé a nesprávne! Dokiaľ budete veriť, že tí druhí mali pravdu, keď sa ku vám zle správali, ťažko sa začnete mať rady, ťažko prijmete samé seba, čím by ste našli duševné vyrovnanie. A sebaprijatie je kľúčom k vyliečeniu.

Držím vám všetkým palce!

lilyyyy

dakujem velmi pekne...snazim sa neustale hladat cesty len som cela upozornit ako velmi daleko to moze zajst, sama som to netusila....