Ako dalej?.. ťažké depresie

Máš na tu samovrazdu reálny dôvod alebo len nechutne sklucujuci pocit že všetko je totálne na hovno? Ak to druhé, daj si predpísať antidepresiva a začni chodiť na nejaku terapiu. Ked sa zabijes, nebudeš mať šancu už žiť a život vie byť pekný, ak sa posnazis.

bud sa nechas zavriet natrvalo na psychiatriu alebo brutalne zmenis svoje myslenie za pomoci terapeutov a psychiatrov a zacnes svet vnimat "ruzovejsie". co studujes? meret suhlasim.

každý z nás by chcel byť plnohodnotne zdravý, ale takto to väčšinou nefunguje. Pokiaľ budeš na tomto trvať hlava-nehlava, nielenže si zdravotne nepolepšíš, ale privoláš si aj psychické problémy - vlastne ich už asi máš. V tom, čo sa dá ovplyniť, konaj (lieč sa), čo nejde alebo nejde tak rýchlo, ako by si chcela, prijmi a netlač na to a hlavne sa kvôli tomu nestresuj. Alebo si myslíš, že sa niečo pohne správnym smerom, ak si budeš neustále pripomínať, aké je to zlé? Sama sebou môžeš byť, aj keď nie si 100% zdravá, pretože ty máš aj ducha, nielen telo, povahu, schopnosti. Ten kontakt so svetom asi ešte nejaký máš, keď študuješ. Uzatváraš sa kvôli zdravotným problémom? Všimol si tie zdravotné problémy niekto z tvojho okolia (okrem rodiny, napr. spolužiaci)?

a co by som im povedala?hej ludia vediem jeden z naujzasnejsich zivotov v mojom okoli a aj napriek tomu citim totalnu ciernu dieru, ktoru neviem zaplatat....:(((kazdy vecer dufam ze rano uz nebude.To nie, nieze by to nepochopili, ale to sa ani neda, ja sama tmu neorzumiem, moja otazka znie hlavne ako sa chranit sama pred sebou?ja nemam uz ziadne zabrany.

Čo na tvoj stav vraví tvoj psychiater, príp. psychiatri v nemocnici? Lieky nula bodov? Veď ich je milión druhov, ako to, že ti ich neutrafia? Plus existuje samozrejme aj svojpomoc typu pohyb, či spomínaná psychoterapia.
Tie samovražedné pokusy... Sama ich mám za sebou päť, takže dobre viem, o čom to je, a to som si pred dvomi rokmi vybojovala v sebe boj, že chcem žiť, kur*a, človek predsa nemôže byť taký srab a sebec...! Ale máš pravdu, niekedy je to pre človeka už bullshit.
Nemáš pre čo žiť? Láska, práca, spĺňanie životného sna, štúdium, cestovanie, neviem čo?
Pokiaľ ide o ID, nemám s tým skúsenosti, ale bolo mi povedané, že s takýmto niečím sa dá krásne dostať.

nemusis im predsa nic hovorit, ani vysvetlovat. bud to pochopia a ostanu, alebo to nepochopia a odidu.

ked ja by som im to ani vlastne nvedela vysvetlit , mna vsetci poznaju ako total optimisticku pohodovu sebavedomu osobu, no v skutocnosti, ani neviem ako by som im opisala, ze travim viac casu v blazinci ako na slobode.Najhorsie je, ze ked mi aj niekto podava pomocnu ruku ja uz nemam silu sa jej chytit.Mna ta depreia totalne ovladla ja nemam chut na nikoho a nic a ked i predstavim, ze mam prezit takyto prazdny zivot, radsej nie....

vsimla som si... ako dlho riesis ten problém?
chyt sa tej skoly. co studujes? viem, je to tazke, s depresiami a tuzbou nebyt... neskusis kontaktovat kamaratov, ci by nesli niekam si sadnut na kofču. ved nemusis im hned hovorit, co ta trapi. urcite ti to zmení naladu trosku.

No mam iste zdravotne problemy s ktorymi sa neviem vyrovnat a riesim ich priam az posadnuto, lebo kym nesom plnohodnotne zdrava ,necitim sa sama sebou.dalej som stratila uplne kontakt so svetom , uplne a uzatvorila , opustila vsetkych , co som milovala , aby ma nevideli taku depresivnu.Ja sa uz neviem ani usmiat, rano vztat a byt rada.kazdy vecer zaspavam s tuzbou rano sa nezobudit a cely den myslim len na to, aby sa vypol moj mozog a ja som uz sla spat.Mam iba 22 rokov, nesom ziadny typ rozmarneho detska, studujem na vysokej skole, nik vlastne v mojom okoli takmer netusi, co sa posledne tri roky deje, iba ja sama v sebe.

ako dlho si bola v nemocnici? tak tam bez opäť a ostan dlhsie, ked mas pocit, ze ti to tam pomaha a doma si v ohrozeni.