s priateľom spolu chodíme už dlhooo..viac rokov, ale ja som si až teraz všimla, že jeho mamina ma ASI nemá rada.. :( ako keby na mňa žiarlila , že on je so mnou viac ako s ňou, že ma ľúbi a ...proste ako keby ho chcela mať len pre seba..minule mi to dala pocítiť..boli sme s ňou na nákupoch a priateľovi ukázala na takú kočku, že pozri synáčik, aká láňka..a pritom ja nie som žiadna buchta..a keď som minule drahému volala, a zdvihla ona..normálne bola neochotná mi ho zavolať k telefónu..raz ma už aj strápnila pred ich rodinou..cítim sa zle v jej prítomnosti..dakedy som ju mala veeeľmi rada..ale teraz..mám pocit, že nás chce aj rozbiť..
aké máte vy skúsenosti so svojimi budúcimi svokrami???
mňa to mrzí, že sa ku mne tak chová..a že sa tak zmenila..nič som jej nespravila..
budúca svokra..
moji buduci svokrovci su praveze veeelmi spolocenski ludia, stale je u nich nejaka navsteva..teta miluje poriadok a nenavidi prach..ale neviem si predstavit spolocny zivot s nimi..chcem, aby sme byvali sami,ked sa vezmeme, prinajhorsom s nasimi..vzdy je to lepsie,ked dcera byva s rodicmi ako so svokrovcami..tam je a vzdy bude panou domu svokra!!!
To vobec nie je povrchné.My máme zas problém ten že moji svokrovci úplne nikam nechodia a žiedne návštevy nechodia k nim a aj keď máme vlastné byvanie na poschodí aj tak je vchod ten istý a hádky pre moje dve kamošky ktoré boli u mňa na káve už som dostala hubovú polievku,že to tu bolo ako na cigánčisku.Tak toto mi za to nestojí.Ja som povedala manželovi rozvod alebo samostatné bývanie a vyhralo samostatné bývanie.Bude to ťažké ale my to prekonáme veď sa ľúbime.Ja nie som človek ktorý by mal vydržať bez spoločnosti,veď je to choré
No v podstate oni su dobri ludia,len akosi taki uplne jednoduchi,okrem varenia a pocasia nemame o com kecat.Vadi mi,ze su taki sedlaci a keby som mala s nimi ist niekam do spolocnosti,tak by som sa hanbila.Mozno vam to bude pripadat totalne povrchne,ale mna to trapi.
No ja mam prave opacny problem,sme s priatelom uz dost dlho,skoro 5 rokov,no a jeho rodina ma ma rada,ale ja ich nanestastie nejak nemusim.Niezeby som mala s nimi niekedy problem,a nastastie ani nebyvame v jednom state,kedze mi s priatelom uz 3 roky zijeme v zahranici,cize sme s nimi strasne malo,ale aj tak ked sme spolu lezu mi nervy a to uz asi nezmenim.Niekedy ma to brutalne stve,planujeme spolu buducnost a ako sa mam vydat do rodiny,ktoru nemam rada?Teda okrem jednej z jeho sestier,ta je fajn.T^ak neviem ako tyo riesit.
bobolka - podla mna si spravila dobre, ze si o tom svoju priatelovi nepovedala.. ja som mala zase opacny problem. moja mama si neskutocne zamilovala mojho byvaleho priatela. NEUSTALE sa na neho vypytovala, zaujimala sa o to, ako mu ide skola, praca, ako sa ma a kedy k nam konecne znova pride na obed.. zo zaciatku som bola rada, ze ho prijala medzi seba, ale neskor mi to zacalo neskutocne liezt na nervy. ked som s nim nebola jeden den, hned vyzvedala ci sme sa nepohadali, alebo ci sa nieco medzi nami nestalo... a ci sme sa - nedajboze - rozisli.. s priatelom som o tom hovorila, ale on bol rad ze si ju tak ziskal, a preto ked sme boli u mna, venoval viac casu jej ako mne a potom mi povedal, ze - ak si chces ziskat zenu, musis si najskor ziskat jej mamu.. nakoniec som ho prestala lubit a chcela som sa s nim rozist.. lenze oni dvaja sa akoby proti mne spykli.. moja mama mi este DVA ROKY pripominala aky to bol dobry a slusny chlapec a ako ho mala rada.. a ze ja som mu tak ublizila.. dokonca si odlozila jeho fotky do rodinneho albumu!! a to som zistila len pred dvoma mesiacmi...
teda nie ze by bolo najhorsie ze to nevie,ale ze som na to vsetko bola sama..
no sunny,ja k tvojej teme len tak vtipne-ja mam zase opacny problem-moja mama zase nema rada mojho priatela,lebo na neho ziarli..Nedokaze sa vyrovnat s tym ze ho lubim a po skole a sa s nim planujem osamostatnit..Tak by som povedala ze moj priatel ma problem so SVOJOU SVOKROU..No moc vtipne to nie je..lebo moja mama sa nam dost snazila znicit vztah..teraz sa uz s tym viac menej zmierila-aj ked to neznamena ze by ho "milovala",ale uz si trochu zvykla po troch rokoch..Ale predtym som mala peklo na zemi..Stale na neho nadavala,vysmievala sa z neho,hovorila mi ze ma nema rad a ze ma podvadza..ze nam to nevyjde..a take hlupe neopodstatnene reci,a pritom sme boli (aj sme)spolu maximalne stastni a on je skvely clovek..A najhorsie bolo,ze priatel to doteraz nevie..nikdy som mu to nepovedala ani nepoviem..A kolko som sa sama naplakala a nanervovala-nieze by som jej verila,ale bolelo mato-a to kvoli mojej vlastnej mame..
