Zdravím. Má priateľku s ktorou máme dieťa a žijeme spolu. Problém je v tom,že u nej úž dlho pretrváva neznesiteľná povaha. Neustále sa hádame kvôli maličkostiam, za každú blbosť sa uráža. To je ešte ta znesiteľnejšia časť. No najhoršie je na tom že pri hádke dokáže neskutočne urážať a vyprovokovať človeka až do zúrivosti. Kedysi dávno takáto nebola. Už viac krát som chcel rozchod s toho dôvodu že ma to neskutočne ničí ale teraz keď máme dieťa tak neviem ako reagovať. Myslím si že časom to začne ubližovať aj malému. Dohodli sme sa že sa obaja zmeníme. Ja že nebudem chodievať každý víkend s kamarátmi von a ona že zmení svoju povahu. Ja som samozrejme svoju časť dohody dodržal. Neznáša a ohovára mojich a svojich kamarátov ale z oči do oči je milá. Kopec ľudí mi dohovára že sa ani neusmieva že je stále vážna, a keď jej toto poviem tak mi odpovie že nemá sa prečo usmievať. Dalo by sa toho ešte veľa popísať čo všetko mi prekáža. My dokonca ani nemáme spoločné záujmy. Čo spravím dobre to zabudne, čo spravím zle to mám stále predhadzované na oči. Neviem ako pokračovať ďalej lebo fakt čím ďalej tým viac sa mi zhnusuje a už to v sebe nedokážem dusiť.
Zhnusuje sa mi svojou povahou..
xxs
teba mať za najlepšiu kamarátku, čistá výhra :D
Lopatak je mi Ta naozaj uprimne luto kedze si viem predstavit co musis doma prezivat - moja kamaratka sa totiz po porode zmenila presne tak ako Tvoja partnerka. Sice bola taka uz aj nejaky cas pred porodom ale ten porod to "zaklincoval"...Jej priatel, nech spravi cokolvek, nech sa snazi akokolvek, je vzdy chudak ten najhorsi, s nicim nie je spokojna, vsetko jej vadi..robi hystericke sceny za vsetko - proste jej nevie vyjst v ustrety. Maly ma uz takmer 5 rokov, za ten cas s nic nezmenilo...ten chudak ( lebo pri nej on chudakom naozaj je ) trpi kazdy bozi den jej nalady a vylevy..a to len kvoli malemu. Uprimne, aj napriek tomu, ze je to moja kamaratka a mam ju rada, si myslim, ze sa uz nikdy nezmeni, jednoducho su zeny, ktorym tehotenstvo a dieta"udrie na mozog" a toho sa uz nezbavia..Prajem Ti, aby to nebol Tvoj, resp. vas pripad ale bohuzial, myslim si, ze opak bude pravdou. Drzim palce.
myslím si ika,že máš pravdu.dnes ani baby nie sú babami ani chlapi nie sú chlapmi.a každý pri konfliktoch uteká.akokeby sme sa všetci zabudli rozprávať. a hlavne počúvať jeden druhého.veď vzťahy sú hlavne o komunikácii.
ika, celkom dobre si to opisala, klobuk dole. A to pisem ako chalan, ktoreho manzelka netrpi tymito neduhmi poslednej doby.
Lopatakjou, poradím ti jednu zazracnu formulku: Môžem ti pomôcť? Používaj ju každý deň v komunikácii so ženou, bez kysleho výrazu na tvári, a tvoj život sa do mesiaca zlepší ;)
podstatne skor je, ci zena ma rovnake naroky na seba a na muza.
aby som dal priklad:
ked teda nedovoli kritizovat svoje nechutne jedlo alebo zle povysavane kuty, nekritizuje ani ona, ak muz napr. namontoval krivo zrkadlo alebo zabludil niekde na ceste?
ci ho pochvali, ako sa pekne snazil a ako si ceni jeho starostlivost o domacnost alebo o zabezpecenie dopravy?
:)
nebudem sa hadat s nikym, kazdy ma svoj nazor, moj je taky, ako som pisala.Ja povazujem vzor rodiny z dob minulych za skutocny vzor rodiny, to, co sa deje dnes, povazujem za chaos.Partneri sa maju navzajom vazit a tolerovat si chyby, nemaju byt na seba hrubi a zduvat sa pretoze sa na mna niekto pozrie horsie, ako som si predstavovala a podobne...nechce sa mi rozpisovat.Kazdy, kto ma podobny nazor vie, co chcem povedat a ti druhi aj tak budu omielat svoje.
Ika, ty musis byt snom kazdeho chlapa..SCI-FI zena :D
Ika, len pochybujem, že tie ženy pracovali rovnako ako muži :) Väčšinou to totiž boli ženy v domácnosti, čo už sa dnes dá považovať za luxus
