Vyhliadky do budúcnosti zo sociálnou fóbiou? Môžem sa úplne vyliečiť?

Ahoj, chodím sem ešte, aj keď ťa to asi prekvapí, že odpovedám aj po 2 rokoch. A zmeniť sa nezmenilo prakticky asi nič za tú dobu nejako výrazne, teda je to na podobnej úrovni, nezaznamenal som nejaké zhoršenie alebo ani veľké zlepšenie, čo sa týka úzkosti. Medzi ľudí niekam do mesta nemám veľmi problém ísť, ale keď sa mám s niekym rozprávať tak je to už o niečo ťažšie a nie som až tak výrečný. Tiež som na tom asi ako ty, ja mám možno momentálne ešte väčšie obmedzenie a nie som schopný kvôli tomu robiť ani školu, kvôli tomuto som ju mal prerušenú dosť dlho a ešte aj mám. Už nejaké 3-4 roky mimo školy a stredná stále nedokončená, bolo by na čase niečo robiť s tým, ale úzkosť a strach je zatiaľ silnejší. Beriem lieky na úzkosť, aj antidepresíva, ale mám teraz iné starosti tak to až tak nepomáha,ale tak snažím sa v rámci možností, aby sa to aspoň nezhoršovalo, ale čo sa týka sociálnej fóbie tak je dosť zložité napredovať. Ale tak dúfam, že to je možné.

Ahoj! Asi si už môj komentár neprečítaš,ale aj tak sa k tomuto vyjadrím. Sociálnou fóbiou trpím už asi 4 roky. Momentálne mám 17 a môj život je naozaj na nič. Bojím sa chodiť do školy, nemám priateľov, len 2 kamarátky. Nedokážem nadväzovať nové vzťahy a komunikácia sa pre mňa stáva zo dňa na deň horšiou. Dokonca už prestávam komunikovať aj s tými dvoma kamarátkami, pretože častou proste neviem, čo povedať. Keď mi niekto volá, mobil proste nedvýham a neskôr sa vyhovorím, že som ho nepočula. Neznášam sa za to, ako si stále vymýšľam výhovorky, len aby som nemusela ísť do spoločnosti. Neviem, ako ďalej. Nechcem takto žiť! Veď to nie je život, ale len prežívanie. Keď mám pri nejakej prezentácii predstúpiť pred ľudí, začnem a chvieť, hlas sa mi roztrasie a nedokážem povedať ani jednu súvislú vetu. Podotýkam, že to nie je spôsobené zlou slovnou zásobou, zlým vzdelaním, či nízkym intelektom. Slovnú zásobu mám viac ako obšírnu a to rovno v dvoch jazykoch,som na gymnáziu a IQ mám na 121 bodov. Takže v tom problém určite nie je. Naozaj trpím fóbiou z ľudí a ničí mi to život. Za chvíľu maturujem a už teraz viem, že hoci vedomostne zvládnem moju maturitu z anglickej biológie, jednoducho ju aj tak neurobím. A to preto, lebo už len pri predstave, že som pod takým tlakom, že sa budem musieť sama postaviť pred ľudí, mi je totálne zle!
A tak sa ťa chcem opýtať, či sa ti to zlepšilo. A ak hej, čo si pre to urobil?
Chcem naozaj s touto chorobou skoncovať a poraziť ju! :)

je super, že silne veríš, že sa to zmení, lebo to už máš veľa na ceste zmeny za sebou. Každý je iný, keď sa tvoj príbuzný z toho nedostal, neznamená to, že ty tiež nie. Ešte to môže byť nakoniec tak, že ty sa z toho dostaneš a budeš jemu pomáhať. Nedostal sa z toho možno preto, že zatiaľ nenašiel ten správny kľúč na vyriešenie a ty ho nájdeš. Nemá zmysel sa dopredu strachovať, že sa nevyliečiš, lebo nikdy človek nievie, či sa nebojí niečoho, čo nikdy nenastane.

Ak ti pomôžu moje rady:
1. neber sa tak veľmi vážne. Nikto sa nad tebou a tvojím chovaním v spoločnosti nezamýšľa tak veľmi, ako ty. Nie si stredobodom vesmíru.

2. nebuď perfekcionista. Asi máš v sebe predstavu, ako ideálne by si sa mal správať v tej ktorej situácii. Zahoď ju. Stačí, ak tú situáciu zvládneš na 60-70 % toho, čo si predstavuješ. Nemaj prehnane vysoké nároky na seba, lebo sa nikam nedostaneš a budeš len frustrovaný. Nikto nie je dokonalý, pripusť, že aj ty nie. Máš právo robiť chyby, a keď ich nechtiac urobíš, ber to ako samozrejmosť, nech ťa to neprekvapuje. Nechcel si to tak, ale vypadlo to ináč. To sa stáva každému, nielen tebe. Chyby iných však veľmi neregistruješ, lebo sa dookola zaoberáš len tými svojimi. Tak aj tí druhí nerozoberajú dookola tie tvoje, mnohokrát si ich ani nevšimnú.

3. nestresuj sa zbytočne pred situáciou, z ktorej máš strach (ľahko sa to povie, viem). Nerozoberaj dopredu všetky možné stratégie, čo a ako by si mal robiť. Najlepšie je vôbec dopredu na to nemyslieť. Povedz si: toto mám urobiť, to je môj cieľ. Či sa pri tom strápnim alebo nie, je vedľajšie. Lepšie je to urobiť a strápniť sa, ako to neurobiť vôbec.

4. Nedôveruj veľmi svojmu úsudku. Keďže si veľmi pohrúžený do seba, vidíš svoje nedostatky cez zväčšovacie sklo. Skutočnosť je lepšia, ako ju ty vidíš vďaka fóbii. To, že niečo vnímaš ako strápnenie vôbec neznamená, že to tak hodnotia aj iní.

A o to, či si niekoho nájdeš, sa tiež dopredu nestrachuj. Alebo si myslíš, že všetci ľudia so sociálnou fóbiou nie sú ženatí/vydané a nemajú rodiny? Stačí len trochu výjsť zo seba a si za vodou. Preukázať záujem o iného, o to, čo si myslí a čo cíti, urobiť mu drobnú službu a hneď máš plusové body. Nech sa tí druhí pri tebe cítia, že sú pre teba dôležití, a budeš mať vyhraté.

Ahoj chcemzit,dúfam,že si moj komentár ešte prečítaš. Poznám všetko čo opisuješ. Sociálna fóbia je definovaná ako strach pred spoločnosťou-pred ľuďmi.Ale potom ako som si uvedomil,že nenávidím celý svet a potom ako som si uvedomil svoje správanie,som dospel k tomu,že to nemá nič spoločné so strachom z ľudí.Je to strach pred sebou samým.Práve preto sa bojíš samoty.Bojíš sa,že sa strápniš a že tvoja predstava, ktorú si si o sebe vytvoril sa tým nejako poškodí.Môžem ti doporučiť len jedno.Nehovor si,že je problém v sociálnej fóbii,ale niekde v pozadí.Prečítaj si prosím knihu Moc prítomného okamihu od Eckharta Tolleho, ktorá navždy zmenila môj život.hehe:D.Pochopíš,že si niečo viac ako len ten otravný hlas v tvojej hlave a preto ti môže byť jedno čo sa okolo teba deje,pretože ostaneš pohrúžený do seba-nie sebecky.Dnes už nemám problém vyjadrovať sa pred ľuďmi.Problém mám len s istými situáciami,pri ktorých u mňa vznikol fyzický blok.Neviem ako u teba,ale u mňa sa sociálna fóbia prejavuje najviac trasením rúk.Je len zopár situácií,pri ktorých sa mi ruky vážne že roztrasú,ale už je to viacmenej fyzický problém,nie psychický.Napr.písanie na verejnosti(fixová tabuľa) a sypanie si cukru do čaja-čo už aj tak nepraktizujem lebo je to na vyše nezdravé:D