Tento život funguje tak, že nemôžme byť s niekym kto je ako "vyrobený pre nás". Asi by sme toľko šťastia neuniesli, alebo neviem... Neviem si to inak vysvetliť. 4 roky som bola s mužom, ktorý sa ku mne správal hrozne, celé 4 roky ma podvádzal, no ja som pred tým zatvárala oči lebo vždy pre mňa bol partner a vzťah na prvom mieste a ľúbila som ho napriek tomu. Keď som sa s nim rozišla, lebo som to predsalen nakoniec neuniesla, pochopila som, že takého muža predsa nechcem. A časom som spoznala iného... Prišlo mi to, ako keby som si toho muža vysnívala a on zrazu dostal reálnu podobu. Prežil si rovnaké veci ako ja. Mal rovnaké plány do budúcnosti ako ja. Mal rovnaké záľuby, prišli mu dôležité rovnaké veci. Bol pravý opak všetkého, čo mi na mojom bývalom vadilo. Niekedy mi hovoril veci, ktoré boli naozaj také, ako keby som ich vymyslela a povedala ja. Proste sen... Zaľúbili sme sa do seba. Nestretávali sme sa s inými mužmi a ženami. Fungovalo to po fyzickej aj psychickej stránke. Naozaj mi to ani neprišlo ako realita, ako nejaký krásny román o láske. ALE potom to prestalo. Ani som si to neuvedomila, že sa odcudzujeme. A teraz o sebe nič nevieme už niekoľko mesiacov. Keby som si to uvedomila skôr, zabránila by som tomu, no strácalo sa to tak nepatrne... Dala som mu vedieť, že mi chýba a chcem to vrátiť späť. Povedal že aj on. No doteraz si na mňa nenašiel čas a neurobil pre to vôbec nič. Jednoducho odložím ružové okuliare - kašle na mňa. Už ho nezaujímam. Je to vôbec možné? Očividne je. Stále myslím na to, že bol dlhý čas so ženou, čo ho podvádzala. Že ju ľúbil, že bola jeho a on jej. Že mu za to stála. Ja by som mu to nikdy nedokázala urobiť. Zniesla by som mu modré z neba a viem, že sme pre seba stvorení a že by bol so mnou šťastný. Vlastne on to vie tiež no i tak to odmieta. Neexistuje nijaký vysvetliteľný dôvod prečo to takto skončilo keď bolo všetko v poriadku a všetko klapalo. Človek si asi proste nezaslúži byť taký šťastný.
Máme právo na ideálneho partnera?
nj :)
tak vela stastia :)
dnes som tu bol len ako prizrak na skok, a uz sem pravdepodobne dlhsie (ak vobec) nepridem :)
tak GL (Good Luck) :))
je cas spat :D
tak GN :)
aha tak :D a ja som si už predstavovala takého 50+ ročného sčítaného pána za počítačom :) no tak aspoň som presvedčená že je ešte nejaká nádej pre túto generáciu :D
no tym som myslel ze mam 24 :D
ale cim viac mam, tym menej chapem tymto pocitacom :D
su stale komplikovanejsie atd :)
nemyslím si že až tak starý, keď sa vôbec vieš dostať na nejaké fórum zdravie.sk :)) ale neprekvapuje ma to, staršia generácia má na vzťahy triezvejší názor ako dnešní mladí ľudia
no ja uz som stary, a keby rok trval hodinu, zijem den :D
dafaq - haha, nie je troška tragické že niečo, čo bolo a ešte stále by malo byť celkom normálne a bežné sa teraz nazýva "rozprávkovým" ? :P
Myslím že ťažko povedať či to je dobre alebo zle... Ako pre koho. V tejto dobe majú jednoznačne výhodu tí, ktorí sa na nikoho nenaviažu a žijú "sebecky". No niektorí sa už narodia s tým že to proste nedokážu. Stále lepšie žiť s tým že za celý ten čas čo budeme na tomto svete snáď podobných ľudí stretneme, než ako hovoríš, upadnúť do depresie z okolitého správania.
Môžem sa ťa spýtať, koľko máš rokov? Samozrejme neodpovedaj ak nechceš, len ma to celkom zaujíma vzhľadom na tvoj postoj :)
Erika N.
super, dik za odpoved/nazor na otazku :)
takze viem, ze tieto "rozpravkove" teorie/povahy nikdy nevymru !! :D
ha, .. teraz ale kamenna tvar a otazka, je to dobre ci zle ?
ale tak, nadej umiera posledna nie? :D podla mna je lepsie zomriet v nadeji cakajuc na jackpot ako zomriet mrzuty :D aj ked by clovek zil falosnu relaitu, je to stale lepsie, ako byt zmaraceny.. dovod je jednoduchy, nejde o to, aka je realita, ale ako ju vniname :D teda minimalne to tak plati v krajnej nudzi :) (a mozno aj vzdy :D netusim este :D )
nirv, ako? :P len dnes, potom uz ne :)
dafaq - vidím že máme rovnaký názor na túto "úžasnú" modernú dobu :) Bohužiaľ už nie je "v móde" nájsť si partnera, byť s ním celý život a robiť pre neho všetko... Je to moc riskantné, ľudia si už vzájomne neveria. Ani sa nečudujem, ťažko teraz niekomu veriť, veru. Takže je to taký bludný kruh.
K tvojej otázke - ak by som takého muža stretla, bola by som nesmierne rada a šancu by som mu dala. Určite by som ho nejako neodohnala len preto, že mám takúto zlú skúsenosť pretože každý človek je iný. Aj keď sa niektorí na seba podobajú, tak ja každého súdim individuálne. Nenechám niesť následky mojej minulosti niekoho v mojej budúcnosti. Nikdy som to nerobila , nikdy nebudem.
Keď som ho spoznala, všetci moji kamaráti mi vraveli že to je krátko po mojom minulom vzťahu. Že ako mu môžem veriť, keď len doteraz som bola s niekym kto ma celý vzťah klamal a podvádzal. No toto bol celkom nový človek ktorý mi nedal dôvod neveriť mu a preto som mu šancu dala aj napriek zlým skúsenostiam ja keď áno, bála som sa. Presne tohto čo sa stalo. No on keď sa rozhodoval, očividne si vybral tú druhú možnosť. Takže áno, svojim spôsobom máš pravdu, spoločnosť je riadne v prdeli.
Len dúfam že existuje ešte aspoň dáke percento výnimiek :)
aj mne je luto, ze somm sa nenarodila pred 50timi rokmi aspon a neuzila si cistejsie a normalnejsie vztahy, lebo dnes je to skutocne na....nic alebo na depku. clovek len cely zivot hlada a hlada a aj tak je nakoniec a vlastne takmer cely cas sam
Lost!
