Tento život funguje tak, že nemôžme byť s niekym kto je ako "vyrobený pre nás". Asi by sme toľko šťastia neuniesli, alebo neviem... Neviem si to inak vysvetliť. 4 roky som bola s mužom, ktorý sa ku mne správal hrozne, celé 4 roky ma podvádzal, no ja som pred tým zatvárala oči lebo vždy pre mňa bol partner a vzťah na prvom mieste a ľúbila som ho napriek tomu. Keď som sa s nim rozišla, lebo som to predsalen nakoniec neuniesla, pochopila som, že takého muža predsa nechcem. A časom som spoznala iného... Prišlo mi to, ako keby som si toho muža vysnívala a on zrazu dostal reálnu podobu. Prežil si rovnaké veci ako ja. Mal rovnaké plány do budúcnosti ako ja. Mal rovnaké záľuby, prišli mu dôležité rovnaké veci. Bol pravý opak všetkého, čo mi na mojom bývalom vadilo. Niekedy mi hovoril veci, ktoré boli naozaj také, ako keby som ich vymyslela a povedala ja. Proste sen... Zaľúbili sme sa do seba. Nestretávali sme sa s inými mužmi a ženami. Fungovalo to po fyzickej aj psychickej stránke. Naozaj mi to ani neprišlo ako realita, ako nejaký krásny román o láske. ALE potom to prestalo. Ani som si to neuvedomila, že sa odcudzujeme. A teraz o sebe nič nevieme už niekoľko mesiacov. Keby som si to uvedomila skôr, zabránila by som tomu, no strácalo sa to tak nepatrne... Dala som mu vedieť, že mi chýba a chcem to vrátiť späť. Povedal že aj on. No doteraz si na mňa nenašiel čas a neurobil pre to vôbec nič. Jednoducho odložím ružové okuliare - kašle na mňa. Už ho nezaujímam. Je to vôbec možné? Očividne je. Stále myslím na to, že bol dlhý čas so ženou, čo ho podvádzala. Že ju ľúbil, že bola jeho a on jej. Že mu za to stála. Ja by som mu to nikdy nedokázala urobiť. Zniesla by som mu modré z neba a viem, že sme pre seba stvorení a že by bol so mnou šťastný. Vlastne on to vie tiež no i tak to odmieta. Neexistuje nijaký vysvetliteľný dôvod prečo to takto skončilo keď bolo všetko v poriadku a všetko klapalo. Človek si asi proste nezaslúži byť taký šťastný.
Máme právo na ideálneho partnera?
Jeden i druhý príspevok ako by mi hovoril zo srdca , ja som po niekoľkých neúspešných vzťahoch teraz konečne sama a chcem si dať na čas ,, oddych ,, . Keď ma aj niekto volal von a podobne , radšej som slušne odmietla ,pretože je tu riziko ,že sa časom spoznáme viac , namotám sa a pokazí sa to . Nehovorím ,že mi nechýba vzťah , nežnosti či opora , no teraz to jednoducho akoby v sebe blokujem a snažím sa byť spokojná aj bez toho . Keď všade naokolo vidím aké sú dnes vzťahy krehké , ako sa každý háda , rozchádza , rozvádza a podobne , je to smutné ,ale naozaj ako keby každý nevedel proste nájsť a bojovať za to svoje šťastie . Akoby všetko bolo len o tom že - užijeme si a jednoducho pojdeme ďalej , bez závezkov ,bez zodpovednosti ...
Erika N - Tiež som spoznala takého muža , rozumeli sme si naozaj vo všetkom , ale bol podvádzaný a to všetko a už nedoveroval ženám ,že to proste može klapať . Dala by som mu tiež všetko , nikdy mu neublížila , no nakoniec ,keď som mu narovinu povedala ,že mi nestačí len akoby polovzťah , odišiel s tým , že on mi viac nedokáže dať ...
Dnešná doba je naozaj zvláštna ...
Vztahy sú celkovo nanič. Najlepšie je fungovať sám, aspoň ťa nepodrazi ten ktorého najviac miluješ. Nikto si už lásku neváži, každý chce to čo nemá a ked to dostane a nabazi sa, hľadá zas iné.
