Problémová 13-ročná dcéra

úplezúfalá, žiaľ, decko si rodičov nevyberá a to že ju otec ovplyvňuje a ťahá na zlú cestu, aj to sa stáva. O to väčšou oporou jej musíš byť ty, nevzdávaj to prosím. Chybu vo výchove si spravila aj ty a OBIDVE potrebujete odbornú pomoc - decko ústav čím skôr, ešte stále je príliš malá, aby si ju jednoducho vyhodila na ulicu a nechala - šak život ťa naučí. Toto prosím ťa nerob. V ústave budú buď spolupracovať aj s tebou alebo si nájdi niekoho, kto pracuje s problémovou mládežou, v knižnici pohľadaj knihy o výchove, je tam kopa dobrých vecí, uvidíš kde si spravila chybu a prečo sa decko správa tak ako sa správa.
Jednoznačne tvoje dieťa potrebuje pevné pravidlá a LÁSKU. Nevšímaj si jej urážky, ale za svoje správanie si nesie aj nejakú zodpovednosť. Ak sa správať nevie - žiaden mobil, počítač, ani jedlo.. tak ako píše sfhxfjj. Len bacha, treba poznať mieru, nemôžeš sa k nej správať ako k rovnocennej, ONA JE STÁLE EŠTE SPROSTÉ DECKO, toto musíš mať na mysli. Nemôžeš ju "lámať", pretože sa môže stať, že ju zlomíš a potom už naozaj zostane z nej iba troska po celý život. A tú správnu mieru asi (dúfam) poznajú odborníci. Kontaktuj sa s nimi čím skôr. Pevne nervy želám.

na manzela podaj dalsie trestne oznamenie, ved on ju hucka proti tebe a ju navadza na zle chodnicky.
ved to je predsa trestne, za to moze dostat este vacsi trest nez len za vyzivne.
a mas o tom aj pisomne dokazy, tie jeho listy.

no a samozrejme, nefinancuj ju, ziadny mobil, pocitac, ziadne vreckove, ziadne drahe veci.

odkial ma peniaze?
povedz jej ze ak si mysli ze ty niesi jej matka, tak jej predasa cudzia osoba nebude platit ubytko, elektriku , jedlo atd. zober jej pocitac, skryj kabel od tv. nevar, nenakupuj. nestaraj sa o nu. nemaj absolutne ziadne peniaze doma, ani schovane. za kazdu jej urazku na teba jej daj facku. ak bude dalej vystrajat, vyhod ju za dvere a vymkni ju pred bytom . ( najlepsie bez topanok a oblecenia aby nemohla nikam odist a pekne sa hanbila pred bytom niekolko hodin )

nikdy som ju nebila, od malicka mala vsetko, po com tuzila, drahé hracky, oblecenie...

presne to si spravila najvacsiu chybu vo vychove a vychovala si dieta ktore ta absolutne nerespektuje. avsak teraz je uz neskoro plakat nad rozliatym mliekom.

Skusit sa da viacero sposobov -

jednym z nich je, ze prosto ju zamknes a nepustis ju von z domu, iba do skoly, ak nieco porusi, nedas jej jest a podobne - prosto prisna drezura kym sa nezacne spravat normalne...

alebo - nechat ju robit co chce, vymknut ju na par dni, nepusit ju domov, nech si robi co chce a ked zrazu zisti ze kamarat ju zivit nebude a nema kde spat a podobne a ak ma rozum tak si hadam uvedomi aka bola sprosta a vrati sa domov s ospravedlnenim.

alebo ist cestou psychologa a vyhladat odbornu pomoc.

Dobrý večer, napíšem to s opačného pohľadu, snáď to pomôže. Ja mám 15 rokov a pred dvoma rokmi som bola aj ja neuveriteľný spratok. Hoci som nikdy neutiekla z doma, nemala som na to odvahu, neučila som sa, potajomky som fajčila, robila som zle v škole, kde som sa aj opila a dostala 2 zo správania. Čo deň, to nový problém-odvrávanie učiteľom, vyhrážanie sa spolužiačke, nadávanie učiteľom...
Po jednom rodičovskom, keď moja mama musela podpísať pokarhanie riaditeľom,prišla domov a tak ma zmlátila remeňom, že som mala modriny a pruhy kompletne na celých rukách. Navrieskala na mňa, spolu s otcom, takú bitku ako vtedy som ešte nezažila. Po tej bitke, som bola pokojná ako baránok a teraz som za to rodičom vďačná.
Keď som sa opila v škole, otec mi zhabal notebook, dostala som toľko zákazov, že keby som ich chcela vymenovať, nestačil by na to celý večer. Tak mi rodičia prečistili žalúdok, že na druhý deň by som radšej liezla po kanáloch, ako išla do školy. Ale musela som a basta!
A to tiež som bola predtým poriadne rozmaznaná, ale stačilo zopár poriadnych výpraskov a prešlo ma ja drzé chovanie, aj fajčenie, aj celá zlá partia.
Keď to nejde inak, treba biť. Ja nie som za týranie, ale aj keď som bola ja, kto dostal tie výprasky, myslím, že to pomohlo.
Raz som urazila mamu, dostala som facku, atď...
Teraz som pokojná a milá ako baránok, už aj škola ma baví a som rada, že to moji rodičia vyriešili tak, ako to vyriešili.

Psychológa! Kriste, to ti malo napadnút ako prvé, to dieťa potrebuje pomoc, pevne pravidlá, zákaz vychádzok ak neuposluchne. Otcovi zákaz styku, cez súdny príkaz, ukáž im listy.

Je to vlastne o tom ako spravne komunikovat s dietatom arozlisovat co je jeho problem a vtedy to rodic nema riesit aco je problem rodica a to musi riesit. Nauci ako sa zblizit s dietatom alebo prinajmensom jeho respektu. Myslim dokonca ze by to vazne mohlo pomoct. Vela stastia

Fuha rada by som pomohla ale to co opisujes je strasne
Precitaj si knihu od thomas gordon vychova bez porazenych i ked neviem ci by ti pomohla uz v tomto stadiu
Ale skus za to nic nedas a mozno predsa zbadas kde si spravila chybu a ako ju napravit

:-(( : nemyslim si, ze trosky musia zakonite splodit trosky...
a ak teda z ustavu pride este horsia (o com som uz tiez pocula), tak co s nou teda mam robit? ci mam ju nechat, nech si zije ako chce? alebo mam cakat, az sa jej nieco stane? alebo sa mam dat za nu zavriet a potom nech sa deje co chce?
nemyslis, ze okrem strachu co o nu mam, nervov, co mi robi... ma to aj velmi bolí?

Lenka, tiez nepoznam nikoho, kto sa takto sprava k matke, (nech by bolo to decko hocako staré a hoci aj matka nech by bola akakolvek), ani netusim, co vlastne chce tymto spôsobom dosiahnut vo svojom zivote. chcela by som z nej mat normalnu pubertiacku a nie toto co sa z nej stalo

Ahoj, neviem ti poradiť, sama som dieťa, ale mám rešpekt pred rodičmi, snažím sa neodvrávať a keď veľmi treba tak aj pomôžem, nechodievam von a nepije, ani nefajčím, ani nič, ˇvaša dcéra sa zrejme považuje za dospelú, ja sama mám 16, ale to, čo Vy opisujete, by som si v živote nedovolila urobiť.