Ahojte,
nechodievam sem, ale tentokrat potrebujem poradit. So zivotom, ako inak..V poslednom case nemam prave najlepsie obdobie - upresnim: zijem stale s rodicmi, ale rodicia su prakticky rozvedeni pod jednou strechou len kvoli byvaniu. Matku mam velmi panovacnu, mne ublizuje uz asi 5 rokov, nadava mi, ponizuje ma a pod. Zacalo to, ked som si nasla niekoho, kto sa jej nepacil. To, ze vztahy medzi nami sa nezmenia uz neriesim,ona sa nezmeni, ale problem je, ze na mna to zacina vplyvat. Navyse pred cca rokom som sa "rozisla" s milencom, ktoreho som mala velmi rada, len on bol komplikovany, bol po rozchode, nic vaznejsie nechcel a ja uz som to nezvladala a on ked sa dozvedel, ze ho lubim, ukoncil to s tym, ze mi nebude ublizovat. Nekontaktovala som ho cca rok, on sa mi ozval cca pred dvoma mesiacmi, boli sme spolu na jednom pobyte, aj to som tam isla s malou dusou ci to mysli uz vazne alebo zase si len nieco zmyslel...Asi som si to privolala, pretoze cely pobyt som mala pocit, ze som so schizofrenikom, ktory raz nieco chcel a potom nechcel nic. Pre mna to bolo velmi tazke, aby ste rozumeli, toho cloveka som lubila asi 5 rokov, takze to bolo pre mna akoby mi niekto dal lizatko do ruky a v zapati mi ho vytrhol. Pretoze opat sa mi neozyva a na tom pobyte mi zase naznacil, ze vztah nechce, ale jednoducho na mne nejak lipne...nepytajte sa ma na nazor, ja mu uz tiez nerozumiem. Teraz nie sme v kontakte, lebo mu radsej nevolam a nepisem, chapete, nebudem sa mu vtierat do pozornosti...Ale toto vsetko -situacia v rodine, vztahy a dokonca aj praca(som vo firme, ktora ma dobre odubala a praca tam ma z toho dovodu nebavi,ale som nutena tam byt kvoli peniazom, lebo sa staram o seba sama - zamestnanie si hladam aj popri robote aj na TPP znova)ma vycerpava a prestavam verit, ze to raz bude dobre...Mam svoje konicky, mam priatelov, mam vela aktivit co ma zamestnavaju pocas dna, ale vikendy, kedy mam cas na rozmyslanie byvaju niekedy zle...Uvedomujem si, ake je to vsetko blbe, ze nemam priatela uz dlhodobo, nemam sa o koho opriet, ked mi je zle, okrem kamaratov a ti tiez enmaju vzdy cas. Nechapem ako na ex milenca, ako mam komunikovat s clovekom, ktory je zraneny po byvalom vztahu, lasku vraj nepotrebuje,no popritom vidim na nom, ze by aj chcel nieco..ale na toto ja nervy proste uz nemam. Asi by som mala zacat odznova, ze? Je tu niekto, kto mi doda nadej, ze raz to bude lepsie? Niekto kto zazil nieco podobne?