mam priatela nikolko mesiacov. po dlhej pauze od chlapov som konecne stretla jedneho uzasneho...fakt je skvely, zijeme spolu, starame sa jeden o druheho a mam pocit, ze to je konecne ten, na ktoreho som cakala. Zalubila som sa rychlo a stale je to silnejsie.
Mam mu vsak problem doverovat. Viem, ze ma lubi. DOkazuje mi to dennodenne a este mi to aj casto opakuje. Viem, ze by ma nepodviedol, vazi si ma a dlho mu trvalo kym si zacal vazny vztah s niekym, takze viem, ze si to premyslel aj rozumom.
Predtym som mala vztah, kedy mi partner klamal a nejako som sa vtedy zatala. Preto som dlho ani nikoho nemala. Teraz som psychicky uplne na dne (zopar tyzdnov) a vybijam si to na priatelovi. Neustale ziarlim na jeho kamosky (ma ich dost a jeho najlepsia kamoska je zena). Vadi mi, ak sa s nimi stretava, resp. ak chce aby ona prespala u nas. Racionalne viem, ze by s nou ani s inou nic nemal, ale stale ma nieco vo vnutri zoziera. Na zaciatku vztahu som to neriesila. Teraz mam blbe obdobie a som strasna stihacka, citliva na kazdu blbost ohladom inych zien, kamaratov a neviem coho vsetkeho...ako to mam zmenit? mal by ma niekto prefackat asi...nechcem to robit, ale neviem tomu zabranit...
Ako začat doverovat
To je divne ked ma chlap veľa kamosiek a este aj chce nechať nejakú u vas prespať