Som asi jedna z najhorších mám na svete.
Odkedy som začala znova pracovať / v tedy mala dcéra 2.5roka/ som väčšinu času v práci, nieky 12 a viac hodín.
Sú dni kedy ju vôbec ani nevidím / pomáha nám manželová a občas aj moja mama/
Pripadám si ako úplna macocha, teším sa na piatok kedy ju konečne uvidím zoberiem ju od svokry domov a môžem s ňou byť aspoň cez vikend.
Mám výčitky svedomia že práve mi utekajú najkrajšie chvíle jej dectva.
Manžel je užasný a snaží sa s malou tráviť všetok voľný čas čo môže, ale tiež pracuje.
Niekedy mu závidím že s ňou môže byť a ja viem iba s rozprávania čo robila, čo nové v škôlke a čo nové sa naučila.
Malá občas svokre povie mama a ona ju v tom podporuje a teší sa z toho, že sa od seba vzďalujeme, niekedy jej vymyslí program len aby s ňou ona niekam šla a aby nebola somnou alebo s manželom. V takýchto chvílach si pripadám úplne zbytočna, ako nejaká \"kukučka\" čo len porodila dieťa a vychováva ho niekto iný kto ho formuje.
Zmeniť prácu v tejto dobe nie je ľahké lebo kde prídete tam všade pozerajú nato že ako matka budete na OČR, dovolenke alebo nedaj bože odmietnete dôležitý meeting o 18.00 kôli tomu že máte rodinu.
Mám stavy kedy si hovorím že už do práce ani nepôjdem a kašlem na všetko, ale pocit zodpovednosti je silnejší a každé ráno znova a znova o 5.15 vstanem a idem.