Dobrý deň,
pred pár dňami, bude to už asi týždeň, som prišla na to, že partner ma podviedol cez facebook s inou ženou...Alebo.. radšej by som začala takto: je žena v mojom okolí, približne 40km, ktorú z celého srdca neznášam. Ešte som ju síce nikdy nestretla, ale proste ju vôbec nemusím. Ja a môj priateľ, sme spolu 3 a pol roka, sme spolu na facebooku v rovnakej skupine, tak si nás oboch pridala do priateľov. Ona po ňom ide, to j zjavné. Vyhladala si jeho tel. číslo, adresu, vek, povolanie, no proste nenormálna ženská. Priateľ sa mi skoro každý deň sťažoval že mu vypisuje ale že on nemá záujem písať si s ňou a odpisoval jej asi raz za 2 dni a tak to bolo až do minulého týždňa. Zistila som, to je jedno ako, že priateľ si s ňou písal sexuálne narážky a dokonca aj ako by si predstavovali spoločný sex, ako by to malo prebiehať a proste normálne sa spolu ,,urobili´´ cez net. Teda tak som to pochopila. Je mi ťažko o tom písať. Priateľovi som povedala že o tom viem a on mi na to povedal, že to bolo iba zo srandy, že mi to chcel povedať, keď budem mať nieked dobrú náladu a zasmiali by sme sa na tom. No ja som na to prišla skôr. Keď som mu povedala, ako veľmi mi tým ublížil a že sa cítim ako najposlednejšia handra a uplne ponížená, bol šokovaný a to doslova, ževraj si neuvedomil že týmto mi môže ublížiť a že dokonca ani nemal zlé svedomie, lebo to nebral ako neveru ale naozaj iba ako že si z nej vystrelil. Lenže v tom chate to vyzeralo tak skutočne.. :( priateľovi to bolo dokonca tak ľúto, že plakal a prisahal mi, že už nikdy nič také nespraví, že si naozaj neuvedomil že mi môže tak ublížiť a že sa cítil ako uplny vol.
Mám mu vôbec veriť? Neviem ako sa k tomu mám postaviť, absolutne sa mi nechce veriť tomu, že to bolo len zo srandy. Už mu neverím tak ako doteraz.
Rozísť sa, či dať mu ešte jednu šancu a dúfať/veriť že sa už nič také nestane?
Ďakujem ak ste si to prčítali až dokonca, viem že je to dlhé, ale kratšie sa to napísať asi nedalo.
Nevera
sklamana ja si myslim ze ak to urobil tak to ma svoj dovod..nieco mu asi vo vasom vztahu chyba... ja som si raz tiez pisala s jednym na fb ze ako vasnivo sa pomilujeme ked sa rozidem so svojim.... a myslela som to vazne lebo mi v tom mojom vztahu vela chyba a nic sa nemeni napriek prislubom... a tiez to ten moj nasiel a odpustil mi aj ked ja som sa o to nesnazila lebo som sa chcela rozist...on sa proste rozist nechce a prehltol aj toto..ja to nechapem ale...jedno je pravda - boli to moje uprimne slova o tom co chcem, lebo to je to co mi chyba.... Tolko moj vlastny zazitok...
prepáč, oprava,toľko pováh...
Nemôžem sa na to pozeať :D
nirv- viem že chlapi sú hovadá (:D), viem že sa pozerá niekedy po iných ženách, veď nie som najkrajšia na svete, viem že sem tam si pozrie porno.Veď aj ja sa pozerám po chlapoch.. :P Nikto na svete nie je dokonalý,a urite nie žiaden chlap. Koľko ľudí, tolko povách a názorov, tak som sa tu skúsila spýtať, čo na to hovoríte vy.. :)
doubledog: tak konečne som sa dopracovala k odpovedi. Teda ak to myslíš takto, že nedávam najavo svoje pocity,teda že ich potláčam tak to teda nie... :) obaja sme si poplakai a on vie ako sa cítim, ja viem ako sa on cíti a preto som viac naklonená k tomu, aby som to s ním skúsila lebo sa poznáme vyše 5 rokov a z toho 3 a pol sme spolu a viem, že svoje pocity nehral a bolo mu to úprimne lúto.
Ale tak ďakujem.. :)
Musíš sa rozhodnúť, či budeš život a mužov brať tak, že všetci chlapi sú hovada, čo sa nevedia ovládať a nemajú žiadne moralne zábrany, alebo či veris tomu, že správny chlap take veci nerobí, pretože ked niekoho ľúbi, nie je toho jednoducho schopný.
doubledog: takže prirodzená reakcia je podľa teba rozchod ? podla mňa určite nie a prirodzená reakcia je nechať si to uležať v hlave a spracovať čo sa vlastne stalo a až potom to riešiť.. s chladnou hlavnou.. a myslím si, že to nie je potláčanie prirodzenej reakcie..
ááá ešte chcem reagovať na to že kopu príspevkov a tém tu zakladať určite nebudem, potrebovala som jen jednu jedinú radu, teda vlastne názor niekoho iného, tretiu stranu...
sklamana
ty o tom budes teraz rozmyslat ako besna, napises sem desiatky prispevkov, budes vymyslat ako reagovat a nakoniec mu to odpustis, samu seba presvedcis, ze to vlastne nie je take vazne.
a o par rokov pochopis, ze to cele bola chyba, lebo zistis, ze to je cele uplne inak a ze si svoje prirodzene reakcie potlacala zbytocne.
Mimulus: ďakujem ti aj za tvoj názor.. :)
Mimulus: tak na to ani neviem čo ti napísať..:D len ide o to, že v tom chate to bolo tak skutočné, že ma to uplne zmiatlo...
