Dobrý večer prajem, potrebovala by som sa poradiť, ako sa mám chovať, ked prídem do domu mojej dcéry, ktorá žije s manželom a 4 ročným synom. Celý život sme sa o ňu dobre starali, teraz jej pomáhali s dostavbou domu, v záhrade, skratka všetko. Začala byť na mňa tak alergická, že ked jej poviem potichu v klude niečo, čo sa týka malého, vybuchne ako sopka a kričí bezdôvodne. Je pravda, že doposiaľ som jej chcela vždy radiť čo sa týka domácnosti alebo malého, no došlo to už tak ďaleko, že sa nemôžeme v klude porozprávať. Ked jej niečo poviem bežnú vec o malom, už kričí nech sa nestarám atd. Tak ja neviem o čom sa mám rozprávať. Chodím tam už menej často a to len kvôli tomu malému, no vždy to skončí rovnako. Tak ja neviem, či som ja nenormálna, ale myslím si že ona potrebuje nejkú pomoc, to nieje už normálne. Ľutujem iba to dieťa.
Problémy s dospelou dcérou
Suhlasim s mnohymi prispevkami a musim sa postavit na stranu vasej dcery. Je uzasne ze ste jej pomahali ale ona ma pravo na svoj zivot. Nemozete si za pomoc pytat akoby urcite pravo jej kecat do zivota robili ste to snad z lasky k nej. Vychovava dieta ako najlepsie vie aj ked urcite sama vie ze nie je vzdy dokonala matka. Vy by ste jej mali byt oporou a namiesto reci co ako zle robi lebo vy to robite alebo robili ste inac by ste mali prist a pochvalit ako ma cisto doma aj ked viete ze pri malom dietati to nie vzdy ide, ako zvlada dieta ako sa on s laskou stara, neviem kolko mate rokov mozno by ste sa mohli ponuknut vziat maleho nech si oddychne a su s manzelom a aj vy budete moct byt s dietatom. A verte ze za takuto pomoc bude vdacnejsia ako za nevyziadane rady. Stare mamy su od toho aby deti rozmaznavali a uzivali si ich a na vychovu a starosti uz maju rodicov vy ste si uz svoje deti vychovali. Zacnite jej verit ze ste ju dobre vychovali a to co robi robi najlepsie ako vie a s najlepsim umyslom.
"doposiaľ som jej chcela vždy radiť"
Sama si zato mozete, ako sa k vam sprava. A aj teraz, viete ze jej to vadi, a aj tak sa starate, a miesate do jej veci.
Je pekne, v kolkych veciach ste jej pomohli, ale to v ziadnom pripade nedava vam pravo dirigovat ju, jej syna...
Vy ako matka svojej dosplejej dceri ste mohli uz len poradit, povedat svoj nazor, bez ohladu na to, ci vas nazor/radu prijme alebo nie. No v tomto stadiu ste prepiskli uz aj to. Uz jej proste neradte, ma svoj zivot, absolutne to respektujte, nestarajte sa do jej veci v ziadnom ohlade, jedine ked sa spyta sama, a uzivajte si navstevi.
vykaslite sa na dceru, je to krava, uz tam nechodte, zabezpecte si pristup k vnukovi, ak sa inak neda, tak pravne, a ked bude dcera potrebovat nahodou este pomoc, tak ju kludne ignorujte, ak by to bolo moc vazne, ako napriklad jej rozvod, tak to skuste navstevu, ale rozhodne jej ju nepomahajte s nicim, ani ked vas poziada, proste nemajte uz na na cas, lebo musite....nieco si vymyslite, cokolvek, hlavne sa jej vyhybajte, ked je taka sprosta
asi by som bola rovnaka... asi citi ze jej zavidis.
Prečitala som vaše nazory,postrehy a vobec sa s nimi nemožem stotožnit.Ako možete napisat,že dcera je alergicka na matku,už ma svoj život a taketo hluposti.Dcera je namyslena,ma až priliš vela sebavedomia,čo už nie je v norme a zdrave.Ona zabuda,že tej matke kvazy niečo dlhuje.Neviem či to napišem dost jasne.dcera by s nou bola už aj doma takto jednala,len si uvedomovala že ešte matku potrebuje.Jednoducha faloš,vypočitavost.Teraz už vyskakuje?moj nazor-sme ludia,musime sa rešpektovat aj s chybami,brat ohlad na toho druheho a hlavne na matku,ktora nam určite nikdy nechcela zle.Prečo sa ma matka stiahnut?do haja aj s takymito nazormy.Dcera jej može ubližovat?spametajte sa.Ved jej pomohli s domom,urobili si myslim všetko v ramci ich možnosti.dcera ma možno problem ale ako dieta sa zverili do ruk matky,teraz ju prečo takto hrubo odmieta?že ma svoj život,svoju rodinu?matka by mala byt sučastou jej štastia aj problemov.Matku nikdy nezahadzujeme.to nie je ako vec,ktoru uz nepotrebujeme.Pišete,že ju oslovi ked bude mat problem.No pekne.Ja by som prave vtedy prejavili taky menši odpor,nech pociti,ked matke ubližovala citovo.Ked nesuhlasim s maminym nazorom,dobre,poviem,nechaj tak mami,dajak to urobim,vyriešim,atd.da sa to aj inač.stale je nejaka cesta,nie hned matku odsunut a ona bude čakat na milost dcerky.Tato matka sa tu na vas obratila o pomoc,kus pochopenia o radu.Ma zranene srdce,dušu a vy ste jej problem ešte prehlbili.Určite miluje svoju dceru ked ju to boli.Možno by mala robit niektore veci inač,napr.sa na dceru na isty čas vykašlat,ked si nezasluži trocha ucty.Taha ju tam vnuča,to chapem,ale by sa mala na chvilku zdekovat.ach,to by som tu pisala 2dni v kuse.
Na jednej strane viem pochopiť dcéru a jej alergiu na matku, na druhej strane však nesúhlasím s tým, že dcéra nemá problém - očividne má. Tak ako matka nemôže zmeniť reakcie dcéry, keď ich dcéra nechce zmeniť sama, ani dcéra nemôže zmeniť správanie svojej matky, ak ho nechce zmeniť matka sama. To je základný problém všetkých medziľudských vzťahov a najčastejšou príčinou konfliktov.
Matka robila doteraz všetko pre dobro dcéry a neuvedomuje si, čo by na jej správaní mohlo vyvolať takéto výbuchy hnevu u dcéry. Dcéra naopak vie, čo ju na slovách či činoch matky irituje, nevie to však s matkou v pokoji a otvorene prediskutovať, a preto reaguje hnevom. Dcéra je zranená a bráni sa, matka je zranená výbuchmi dcéry a nechápe. Obe strany majú právo cítiť sa dotknuté a urazené - táto patová situácia bude trvať dovtedy, pokiaľ si obe strany nesadnú a úprimne sa neporozprávajú a pokiaľ aspoň jedna strana nebude ochotná ustúpiť zo svojho pohľadu na problém a nepokúsi sa ho vidieť aj z tej druhej strany. Nepomôže obmedzenie návštev, vzťah bol narušený a vyhýbanie sa vzájomným kontaktom nič nevyrieši.
Riešenie? Vzájomné pochopenie. Najlepšie, čo by dcéra mohla urobiť, by bolo odhaliť matke, čo v nej jej napomínanie a rady za celé tie roky vyvolávali - možno pocit menejcennosti, neschopnosti, ťažoba neustálej kontroly a kritiky a pod. Dcéra by sa zároveň mala pokúsiť pripustiť, že pohnútky jej matky mohli byť dobré a vedené snahou postarať sa o ňu a jej rodinu a čo najlepšie ju zabezpečiť. Matka zároveň nemusela tušiť, aké negatívne emócie mohli jej rady v dcére vyvolávať, čo určite nechcela. Matka by sa na druhej strane mala pokúsiť vžiť do cítenia dcéry a rešpektovať, že jej dcéra je už dospelá, má vlastnú rodinu a má výsostné právo rozhodovať spolu so svojím manželom o záležitostiach svojej rodiny a ona ako matka by už nemala zasahovať do vnútorného života rodiny svojej dcéry.
Udivuje ma tvoj nazor. Ona potrebuje nejaku pomoc a nie je normalne, ze nema chut kazdu jednu navstevu pocuvat co ma a co nema robit? A ty nevies, o com sa s nou inak rozpravat? Ako nehnevaj sa, ale problem mas ty, nie ona! Ak sa nedokazes so svojou dcerou normalne porozpravat a jedine co dokazes je komandovat ju, tak by si mala odbornu pomoc vyhladat ty! Ona je uz davno dospela, je matka, urcite vie co robi a robi to najlepsie ako vie! Tvojho dirigovania si urcite uzila ako decko viac nez dost a konecne chce zit normalne!
teriben :) vy vôbec vôbec nemáte problém s dcérou, ale sama so sebou. Asi ste tak sama vyrastali, že vám vaša matka radila a komandovala vašu domácnosť, výchovu i zdravie detí. Ak sa vám to páčilo, tak fajn, boli ste na rovnakej vlnovej dĺžke a brali ste to ako pomoc. Ale ak nie, prestante robiť tú istú chybu, ako vaša matka. Vaša dcéra je dospelá, svojprávna a možno aj trochu inteligentná - jednoducho sa vie postarať sama o seba a dokonca i o dieťa a domácnosť. A robí to tak, ako ONA pokladá za správne a tak ako sa jej to páči. REŠPEKTUJTE TO. Vychovali ste ju predsa preto, aby RAZ bola samostatná, nie aby vám visela na krku a bola stále od vás závislá. Tešte sa z toho, že máte schopnú, samostatnú dcéru a nekecajte jej do života.
Keď neviete o čom sa rozprávať, rozprávajte o sebe - čo ste robili, kúpili, navarili, čo sa vám kde páčilo, kde sa chystáte s manželom ísť.. proste prestante s komandovaním a buzeráciou, už na to nemáte právo. A naozaj tie návštevy obmedzte a žite si svoj život. Ak vás dcéra bude potrebovať, ozve sa.
mam takmer 2rocneho syna, neznasam ked sa moja matka snazi radit a pletie sa mi do vychovy, mame uplne rozdielne nazory, vytacaju ma tie jej zastarale, kedze som pod jej vychovou enormne trpela, snazims a robit vsetko preto, aby som syna vychovavala inak. Ked sa narodil, vobec mi nebola oporou, iba stresovala, nech idem hned k lekarom s nim lebo podla nej vselico nebolo v poriadku, aj vdaka nej som mala po porode riadne depky. Chcem len povedat ze pravdepodobne to vnimate inac ako vasa dcera. A davam vam len moj pohlad na vec. Nastastie byvam od mamy tak daleko ako sa len da a moze mi davat rady len telefonicky. Nechcem aby to vyznelo ale ze ju nemam rada. Len sme uplne rozdielne. Ona bola az prilis autoritarna a len zakazovala a prikazovala. uf dodnes tym trpim
Suhlasim aj ja, zrejme ste uz doliali poslednu kvapku do pohara, pretiekol a akosi nejde tak lahko vratit veci spat, dcera je uz defenzivna. Teda nerodavajte svoje rady, to je mimochodom iritujuce vo vsetkych vztahoch. Ak si chce clovek vypytat radu, urobi to.Kazdy sme si koniec koncov strojcami vlastneho osudu a mame pravo urobit vlastne chyby a poucit sa z nich. Naozaj musia existovat aj ine temy, nez rady ohladom vychovy a domacnosti. Skuste sa do toho vzit, nielen vy, ale aj ona ma s tym problem. Skuste zaujat poziciu nestranneho pozorovatela, spravajte sa neutralne a ten vztah sa casom napravi.
