Strach z ludi

Ahoj Lenush :)
jaj mojka tento problem som mala aj ja...
ale...zo zakladnej som presla na strednu a tam sa moj zivot zacal menit,byvala som totiz na internate...vsetko sa zmenilo,chodievala som stopom domov aby som mala na farby a platna dostatok penazi,cize som musela nejak zacat komunikovat s ludmi aj ked malinko ale ...aj ked neveris aj ked mas strach co bude...vzdy som mala na pamati len jedno..VIEM CO CHCEM,VIEM ZE VSETKO DOBRE DOPADNE AK TOMU BUDEM VERIT,A VER MI LENKA NIE JE NIC NA SVETE CO BY SI NEDOKAZALA UROBIT!LEN CHCI,SNIVAJ A VER VSETKEMU CO SI PRAJES..Lenka tvoj ZIVOT ZMENIS AK KAZDY DEN AK POJDES SPAT TAK SI PREDSTAVUJ CO BY SI CHCELA ZMENIT A CO VLASTNE OD ZIVOTA CHCES,a stale cez den ak ta to napadne a znova ak pojdes spat...stale mysli co si prajes a ono to pride ,vsetko pride len neprestan verit v svoje sny a samu seba...kazda jedna myslienka ma velke kuzlo a velku moc,zacni od seba ...nepotrebujes ziadneho psychologa ci odbornu pomoc,pretoze na vsetky svoje problemy ci starosti si vies odpovedat len ty sama druhy vedie len poradit...koren vsetkej podstaty SI TY!,si krasna bytost ktora potrebuje dalej kvitnut tak sa nekukli a zacni snivat a praj si,kazdy den si nieco urob pre seba...zajdi na prechazdku do lesa ci parku pocuvaj prirodu,kup si nieco pekne ,nakresli si co citis,pis si svoje sny do dennika ,proste zacni zit inak odznovu...a s usmevom a uz hned teraz!:)

Ahojte všetci.Mám veľmi podobný problém ako vy,bojím sa ľudí a nerada chodím medzi cudzích ľudí,pretože neviem nadviazať nejakú konverzáciu,pretože sa bojím,že ma pošlú kade ľahšie.Môj problém v podstate vznikol obyčajnou hanblivosťou ešte,keď som bola malinká.Postupom času sa to zhoršovalo lebo moji spolužiaci a spolužiaci z vyšších ročníkov mi stále robili zle a,keďže som precitlivená tak som to jednoducho nezniesla a začala som mať ešte taký menší strach.No prišiel prvý chlapec a s tým aj prvá pusa.Bola to katastrofa lebo som sa ani nepohla,úplne som zmrzla,zrazu som počula iba to čo si hovorím v duchu,nevnímala som vôbec nič a stále som si opakovala...čo to robíš??uteč...no potom prišiel jeho otec a ja som mohla zmiznúť.Táto zlá spomienka ma sprevádza stále,keď si chcem nájsť priateľa.A keď sa mi pokúša dať pusu tak sa musím uhnúť pretože dostanem paniku lebo to mám zrazu všetko pred očami čo sa v ten deň stalo.Snažila som sa chodiť viac do spoločnosti,viac si veriť,byť sebavedomejšia.Ale jednoducho to nešlo.Jednu chvíľu som chcela urobiť niečo bláznivé,čo by človek ako ja nikdy neurobil,no a keď k tomu malo dôjsť tak som nič neurobila.Rozmýšľala som aj nad psychologom no bohužial sa bojím aj toho.Bojím sa každej neznámej osoby,bojím sa vystupovať.Ak k tomu náhodou dôjde tak zblednem,je mi zle od žalúdka,vraciam,chudnem,nepijem,nejem a veľmi sa trasiem.Nemyslela som si,že existuje ešte niekto ako som ja.Myslela som si,že som jediná na svete čo môže mať taký problém.Vy viete o čom hovorím tak Vás veľmi prosím o pomoc pretože si neviem rady sama so sebou.Mám 14 rokov a nechcem takto žiť celý život.Nie v strachu.Chcem študovať veterinu,venovať sa tomu čo milujem nadovšetko na svete.Lenže to nebudem môcť pokým nebudem v poriadku.

fdsa886 - ale keď to nejde lebo chodím do školy a musím každodenne žiť a stále sa presviedčam o tom že je to vo mne už som sa naučila aj dychove cvičenia aj keď mi to pomaha iba v určitých situáciach ...ten pocit neznašam keď sa mi zrýchli dych a chcem vypadnuť. Keby sa dalo som len s ľudmi s ktorými sa dobre cítim ale nejde to. Už aj viac chodím medzi cudzích ľudí. Dokonca s kamoškami keď som vonku tak mi nevadia ostatní ani komunikácia horšie je keď som v škole tam skoro nikomu neverím a nemôžem sa na nich obratiť s mojím problémom.

mayaja- Uz si si sama odpovedala uz je iba na tebe ci sa s tim popasujes...a moje riesenie je, ist medzi ludi a ked mas zli pocit z ludi, tak chod od nich, trav cas s ludmi s ktorymi sa iba dobre citis.

ahojte, poprosila by som vas ako presne ste sa vysporiadali s týmto ja okrem toho že mam SF sa aj červenam vadí mi to aj v škole mam posit že sa ma ludia boja cez prazdniny to bolo uplne v pohode aj kamošky mam v pohode ked tam je ja neviem traja ludia tak mi to nevadí nič sa mi nerobí ale ako nahle je tam viac ako päť ľudí mam strach a skoro sa nedokažem ani pohnuť mam chvíle ked je to lepšie a chvíle kedy to chcem vzdať všetko zahodiť a neísť nikam ... ako mala som dosť veľa dôležitých ľudí stratila alebo skôr otočili sa mi chrbtom ale teraz neviem čo mam robiť vždy som šla za nimi keď som mala problém teraz nemám za kým ísť a platiť za kraviny nechcem ked viem že je to len chyba vsebapresvedčení a v sebavedomí o tom že to nie je také zle ako to vyzera len to tak beriem tak bola by som rada za nejaké fajn rady.. vychádzky v prírode pomáhaju aj mne ale iba dočasne mate iné typi?

ani neviem, kedy som toto predtym napisala, ... ale plati, chce to energiu, zmenu, sialenstvo, ... tak do toho, ... hore hlavu, ...

ahojte.trpim socialnou fobiou,neviem sa najest a napit pred cudzimi ludmi,zatrasie sa mi hlava. Bola som u psychiatra,a predpisal mi lieky ELICEA. Bolo mi povedane,ze tieto lieky nie su navykove,ale liecia. Je to pravda? Kto ma s tym skusenosti?

To aj ja a odkedy som si dala "vylepšiť nos" tak nechodim ani do spoločnosti, už vôbec, lebo ani predtým som nikam nechodila.

poradim Ti jednu vec, ... chod presne teraz do okna a zakric na cely svet, ze si stastna, ... dokazes to, sialene, no a co, ...

Caute ....ja mam tiez taky problem ze sa bojim ist do spolocnosti ani sa neozvem k ludom lebo neviem ako a tiez mam strach ked mam citat pred velkym mnozstvom ludi ze sa nejako zakokcem alebo strapnim a nikdy sa to nezaobyjde bez nejakeho trapasu. Aj ked ma kamosky volaju na disku tak nejdem lebo neviem nadviazovat nove znamosti a bojim sa ze kamosky sa s niekym spoznaju a budu s nim a ja tam zostanem sama tak isto ma aj stve ze skoro vsetci moji kamosi idu napr.niekde na Domasu alebo na nejaky fest jedna cast mojho ja by isla ze konce chcem zazit srandu a odreagovat sa ale neviem ci by som to vedela,ale druha cast v ziadnom pripade ....a stale len sadim doma rodicia si myslia ze som taka leniva ze s kamosmi nepojdem ani von ...ale to neni preto ze som leniva ale preto lebo mam strach ... myslim si ze je problem trochu aj v tom ze mi velmi vrta v hlave co si druhy o mne myslia ...alebo mam strach ked sa mam niekoho nieco opytat alebo poprosit ho o nieco ....ked mam s niekym ist von koho som uz dlhsia nevidela tak ma boli brucho a bojim sa ze sa nebudeme mat o com rozpravat ..ked nas ide viac tak som skoro stale ticho .Proto mam male sebavedomie a neverim si a to je zle. NIKTO Z MOJHO OKOLIA NEVIE O MOJOM PROBLEME a ako pre to trpim , strasne by som chcela aby sa to zmenilo a nemala by som z tolkych veci strach .....neviete ako sa to da zmenit ? ...ja aj tak viem ze väcsinou odpisete aby som isla k psychiatrovy..ale ja tam ist nechcem !Myslite ze mam socialnu fobiu ?