Strach z ludi

zrejme mas socialnu fobiu, najdi si nejakeho dobreho psychologa a zacni to s nim co najskor riesit. netrap sa zbytocne, zivot je krasny, nenic si ho.

ahojte,aj ja mam problem s Ludmi...najhorsie je ked mam jest v spolocnosti viacej ludi..a ked je tam velmi silne svetlo ako v laboratorii :-)) pretoze sa cervenam...a to mi brani sa najest ...zacnem sa potit a vsetci sa na mna divaju a pytaju sa ma co mi je...ked cervenanie prestane..som znechutena a uz by som radsej zaliezla do nejakej tmavej diery...ale co je najhorsie je ze to mam aj v Rodine ked sa ma rodiacia nieco opytaju tak ocerveniem a je to...viem ze keby ze sa necervenam tak som uplne iny clovek...:-(((

ahojte :)Tiez by som potrebovala poradit,trpim SF uz asi 15rokov a liecim sa 10rokov.Beriem lieky,a myslim,si,ze najlepsie bude to riesit aj u psychologa nejakou terapiou ako zvladat urcite situacie.Mna velmi trapi,ak mam vyplnovat nejake tlaciva alebo pisat na verejnosti,nehambim sa ludi a ani nemam z nich strach,neviem,ale do 23 rokov som to zvladala v pohode a zmenilo sa to ked som bola s dcerkou na materskej.Zo zaciatku som sa premahala,ale bolo to cim dalej horsie.Prosim poradte mi,ak mate s tym nejake skusennosti.Dakujem velmi pekne.

ahojte, mam tiez problem chodit do spolocnosti a najme ked mam jest, vtedy mam stiahnuty zaludok a nic do seba nemozem dat, najhorsie je to v jedalni, ako prekonavam sa idem tam ale ked zacnem jest, citim ako keby pozerali na mna a je mi velmi zle, bol som u psychologicky dala mi lieky Elicea, ake mate s tymto skusenosti? uz to beriem skoro roko ale pomohlo mi to mozno len trochu, dakujem za radu

ja to mam od malicka a teraz maam 30 skusim ten lubovnik.mozno to pomoze .najhorsia je ta triaška.

Ale ani to nemusí byť tým.ťažko povedať.možno je to vekom alebo to bolo v tebe,ale prepuklo to u teba až teraz ako alergia.Je tam vážne veľa možností.No mne,keď sa toto začalo diať snažila som sa viac a viac chodiť do spoločnosti,myslela som si,že sa premôžem,ale pritom som si ešte viac ublížila.A preto žiadnu spoločnosť nevyhľadávam.Podľa toho ako sa cítim.Musiš vedieť čo ti vyhovuje.Či ti spoločnosť veľmi vadí alebo to nieje až také zlé.A podľa toho sa zariadiť.No s touto chorobou nemám až tak profesionálne skúsenosti takže toto by som ja povedala.Ale je tu veľa dobrých ľudí,ktorí majú skúsenosti a myslím,že ti radi pomôžu. :)

Ahoj mego.Neviem či ti veľmi poradím,no táto choroba alebo čo to vlastne je môže vzniknúť z čohokoľvek.Veľa som toho čítala a máš pravdu psychiater je to najhoršie čo môžeš urobiť.no môže to byť tým,že si sa oženil záleží na tom či si to začal pociťovať ešte pred tým alebo až potom.je tu určite viac skúsenejších ľudí ako som ja tí ti asi viac poradia no je to len môj názor.dúfam,že sa čoskoro z toho dostaneš a budeš žiť tak ako pred tým :)

Ahojte! tiez mam podobny problem ako vy vsetci co tu pisete. len s tym rozdielom ze mne sa tato fobia dostavila az po tridciatke. kedysi som bol zabavny,vedel som robit srandu zo seba a aj z inych a bol som oblubeny v kolektive,bol som nieco ako showman. ked som sa ozenil vsetko sa zmenilo. starosti atd.od vtedy ked mi je trapne v spolocnosti ocerveniem a najradsej by som sa prepadol pod zem. neviem to ovladat,cely sa roztrasiem,som brontovy a neviem co mam povedat....a to hlavne vtedy ked si niekto zo mna urobi srandu alebo sa pozrie na mna viacej ludi naraz. som zufaly, no kde sa stala chyba neviem. je pravda ze uz nechodim tak vela medzi ludi a to je mozno moj problem. chcem byt zasa ten usmievavy chalan aky som bol predtym! poradte co mam urobit? psychiater je to posledne co by som chcel.....Dakujem! a drzim Vam vsetkym palce

trasies sa iba ked mas jest a pit, alebo aj inokedy? pokial len vtedy, skus si trochu verit. pokial to nezaberie, tak sa vyhybaj udalostiam, kde by si musela vacsinu casu stravit jedenim, ci pitim. dobre clanky su aj na www.girls-life-br.blogspot.com v teme Tajomstva uspechu

ďakujem veľmi pekne za radu.Krásne si to povedala a máš veľkú pravdu.Nikto na svete mi viac nepomôže ako ja sama.Totižto ľudí ako sme my veľa nie je a málo kto rozumie tomu čo cítime a ako zvládame situáciu.Rozhodla som sa vziat túto vec vážne a začať chodiť medzi ľudí,byť v pohode,myslieť na to,že večer to už bude za mnou a bude mi fine.Chcem aby bol môj život plnohodnotný a chcem ho žiť na plno,bez strachu,bez zábran a už mi v tom nič nebráni.Ako sa hovorí,život je boj,ale stojí za to a posledných pár dní si uvedomujem,že,keď sa budem celý život báť v živote to nikam nedotiahnem a už vôbec nie na moju vysnívanú školu.Pri tom som si dala otázku.Zahodím svoju budúcnosť k vôli strachu ľudí,ktorí mi nechcú ublížiť?To je blbosť.Chcem žiť na plno a to aj urobím. :)ďakujem veľmi pekne :) :) :)