Vydavala som sa v mojich 25 rokoch,minuly rok v septembri.Moj manzel,Grek, bude mat o mesiac 40 rokov,ja mam 26.Pred svadbou a vlastne cely moj zivot som bola vesela baba,plna energie,elanu,lanov do buducnosti.Vzdy som mala za partnerov starsich muzov ale nikdy to netrvalo dlhsie,nez par mesiacov.Az som na sluzobnej ceste spoznala mojho manzela.Zamilovala som sa po usi a po 8 mesiacoch sme sa vzali.ZIjeme v Kanade,kde moj manzel zije uz 20 rokov a ma tu zabehnute 2 restauracie.Pocas obdobia pred svadbou sa nic nezmenilo.Bola som stale rovnaka.Avsak po svadbe nastal u mna obrat.Neviem preco.V prvom rade som zlenivela.Tu nepracujem pretoze cakam na pracovne povolenie.Takze som cele dni doma,pretoze tu nikoho nepoznam.Viem,to nie je vyhovorka.Neviem co sa so mnou udialo.Mam moznosti chodit cvicit,nechodim.Som proste neskutocne leniva.Len sedim doma a jem.Jem,jem a sedim pri PC.Cele dni.Od rana do vecera.Nemam energiu na nic.Prestala som sa o seba starat.Absolutne sa nesnazim ucit jazyky,grectinu a anglictinu.Jednoducho nic nerobim.Najhorsie je,ze klamem muza,ze sa ucim,chodim plavat a podobne kecy.Ale ja nic nerobim.Dnes som si vsimla,ako sa na mna muz diva.Z 25 rocnej stihlej krasnej veselej sebavedomej zeny sa stala tucna codiaca depka bez zaujmu o cokolvek.Nerozumiem preco.Moj muz sa snazi,naozaj mi dava vsetko,a ja nedavam nic.Nehovoriac o tom,ze som s nim uz asi dva mesiace ani nespala.Pretoze:Mne sa nechce.Prosim Vas poradte mi aky mate nazor a ako mam zo seba urobit opat to dievca akym som bola.
Po svadbe sa zo mna stala leniva tucna mlada zena bez energie
Zda sa, ze si upadla do depresie. Za rok sa nevyhovaraj, ze tam nikoho nepoznas, uz davno si mohla mat nejake kamaratky, kamaratov. Ale ked stale sedis doma, nikoho nespoznas. Co keby si spravila prvy krok v tom, ze sa prihlasis na jazykovy kurz anglictiny. Vypadnes z domu a spoznas tam novych ludi. Nakopne ta to a bude sa ti potom lahsie podnikat aj dalsie veci.
andrea, nieco mi to pripomina...:)viem asi ako ti je. takisto som spoznala manzela na sluzobnej. ked som sa vydala do nemecka, bola som plna zivota, lasky a stastia. volali nas traumpaar.:) vsetko bolo ako v rozpravke, zapadla som dobre do rodiny, myslim, ze aj do jeho kruhu priatelov a znamych (co bolo hadam pol mesta!) takze som bola stastna . takisto ako ty som nemohla pracovat bez povolenia a bolo treba cakat. muz pracoval zase vela a ja som sa starala (laskyplne:))o domacnost. vsetko sice klapalo ale mala som tym padom aj dost casu na debilne napady. po case, pri nasich niekedy len malichernych nedorozumeniach, mi bolo zrazu smutno, zacala som sa lutovat a ze vlastne vsetci priatelia, ktorych mam, su predovsetkym jeho priatelia. ze keby nieco, nemam tu nikoho a blabla.... niekedy som ani sama nevedela, preco som casto smutna. zrazu mi chybala moja rodina, priatelia, slovensko, proste, cez to vsetko, ze som vsetko mala a svojho manzela lubila, bola som niekedy depresivna. preco? dnes to viem. aj ta najstastnejsia laska si vyzaduje urcite obete, hlavne ak sa vydas do cudziny a nemas tam nikoho. vsetko je len na tebe, ako to zvladnes kym sa skutocne budes citit ako doma. pozor, depresia je velke nebezpecie pre manzelstvo ako take, je to jed.
konecne som zacala robit. a to bola dobra trefa. nasla som si svojich priatelov, zacala som sa suverennejsie a samostatne pohybovat a vlastne az vtedy som sa tu zacala zit naplno a citit sa doma.
neboj, vsetko bude aj u teba inac ale musis preto nieco aj robit. prvy rok je vzdy najhorsi. len co sa lepsie zorientujes, bude dobre. hlavne nepodlahni depresiam, lebo to by bol koniec zaciatku. preto hlavu hore a rob nieco so sebou, tak, ako ti tu radia.
Haha Ivka jasne:))))
Necinnost je jed pre mozog a demoralizuje(idleness is devils ground)
tak tak, treba sa zaktivizovať, hocijako :) lebo čím viacej sa človek motá po dome, tým horšie... ja vidím na sebe, že napr. keď som dlhšie doma, že nemám pravidelný režim (napr. teraz som mala taký voľnejší semester), tak pôvodne si hovorím, ako úžasne si oddýchnem a neviem čo, a budem sa doma venovať tomu, čo ma baví... ale nakoniec sa mi nechce ani len pohnúť a naládu mám tiež nanič :) zatiaľ čo keď mám plno povinností, hoci aj takých, ktoré ma samy o sebe nebavia, tak som aktívna a stíham aj veľa vecí pomimo
Ste velmi zlati ja som mala strach ze ma zacnete odsudzovat...Od zajtra idem na to.Dnes som si nakupila grecke knihy aj s CD:)A dala som si zavazok ze do 2 mesiacov musim vediet viest jednoduchu konverzaciu so svokrou:)))
Normálne si sadni, vezmi papier a napíš si, co budeš robiť. Tá nečinnosť ťa zabíja. Ideálne ráno vstať o siedmej, sprcha, prechádzka alebo beh, nákup, káva, potom plávanie, prechádzka, obed, doma niečo porobit, každý deň si spraviť výlet na zaujímavé miesto. A potom ked sa rozhybes, začni s učením, najlepšie v prírode. Prihlas sa povedzme na jogu, nejaký tanec alebo fitko a chod tam aspoň dvakrát do týždňa. Poobzeraj sa po okolí a hľadaj pracovné miesta. Napec koláče a rozdaj susedom.
Sedenie pri pc dlhe hodiny je samo o sebe forma dusevnej choroby, navykovost. Ale da sa jednoducho vyriesit, vypnes pocitac a zacnes robit nieco ine.Cvicenie, plavanie prechadzky zaujmove kruzky atd, najdes toho dost napr v mestskom centre(park district...)
Rada chodim na prechadzky,rada citam,staram sa rada o domacnost,bavia ma velmi domace prace,bavi ma plavat.
