Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Neviem ľúbiť.

Príspevok v téme: Neviem ľúbiť.
Rachel3

Mám 32 rokov, som zdravá, vysokoškolsky vzdelaná inteligentná žena, ktorá výborne vyzerá. Mám veľa kamarátov, skvelú rodinu, prácu, ktorá mi dovoľuje žiť pekný živoť. Milujem šport, zábavu.

Pýtate sa - tak kde je problém? Môj problém je, že som sama. Sama medzi ľuďmi. Nemám partnera. V mojom okolí bolo a ešte stále je veľa skvelých mužov, ktorí sa o mňa zaujímajú. Môj problém je, že sa mi nik nepáči. A to nehovorím o telesnej kráse. Na tú nepozerám a som názoru, že muži majú mať iné prednosti ako krásu.

Posledných asi 5 vzťahov som mala s mužmi, ktorí spĺňali väčšinu kritérii - inteligentní, pozorní, zábavní, aktívni atď. Nemali žiadny problém, ale ja - aj keď sme boli spolu a rada som s nimi trávila čas, neľúbila som ich. Nazvala som svoju diagnózu emocionálna retardácia (hm:) neviem, či niečo také vôbec existuje).

Som pomerne zúfalá - aj keď len vnútorne - navonok sa snažím hrať rolu - veď mám ešte čas.
Chcem mať partnera, ktorého budem ľúbiť, ktorý bude som mnou tráviť dni a noci. Chcem mať deti, rodinu. Chcem sa každé ráno budiť vedľa jedného muža, ktorý bude pri mne stáť a ktorý mi bude oporou - tak isto ako ja jemu. Chcem konečne niekoho ľúbiť.

Pritom to takto so mnou nebolo vždy. Pred siedmimi rokmi som mala priateľa, ktorého som ľúbila. Všetko na svete by som pre neho urobila. Betón zubami trhala... Bohužiaľ ten vzťah nevydržal. Okrem neho som ľúbila ešte jedného muža. Ani jeden z nich mi neublížil. Myslím tým, že nemám nejakú traumu, ani sa nebojím ďalšieho sklamania a podobne - ničoho sa nebojím. Je to strašná situácia - ja už ani neviem aký je to pociť ľúbiť. Môj život by mohol byť úžasný, ale pritom bez lásky nemá zmysel...

Netrávim čas sama, lebo to mi je vždy najhoršie. Ľudia sa ma pýtajú prečo si niekoho nenájdem, ale či to vari ide \"Nájsť si len tak niekoho?\" Každý deň hľadám (samozrejme len zrakom a vo svojej hlave) niekoho, kto by mi rozumel. S kým by som mohla vytvoriť pár, byť šťastná. Skúšala som veľa vecí. Dokonca som pred pol rokom zmenila prácu. Myslela som si, že potrebujem nový okruh ľudí, zmeniť prostredie. A tak som vymenila úžasnú prácu, ktorá je snom každeho za totálnu katastrofu, kde pracujem práve teraz. Na dobrom pocite mi to samozrejme nepridalo, ale už neviem, čo viac mám urobiť. Aspon na chvíľu som sa necítila, že na dosiahnutí svojho cieľa nepracujem.

Prosím o radu... neviem ako ďalej...

fero11111

pdola mna laska z dlheho priatelstva no neviem nieje to uz potom z nudze cnost? ta uz lepsi nebol ta budes dobry aj ty?

je to vobec laska?

Magy

Rachel3 - stavias situaciu do jednoznacneho svetla, ale zivot taky nie je.
"Ty by si chcel partnerku,ktorá čaká kedy sa z kamarátstva stane láska?"
na toto jednoznacna odpoved neexistuje.
lebo zalezi vela na nej a ako sa ten dany vztah vyvija.
ak dava, obetuje sa pre mna rovnako ako ja pre nu, plni moje sny a tuzby a ja jej.. tak ano, chcel.
dnes je to len kamoska, za par mesiacov ci rokov moze byt clovek, bez ktoreho si nebudem vediet predstavit zivot.
z tohto pohladu rozlisujem dva druhy toho, co sa nazyva "laska".
laska vzniknuta zo zaciatku, opojenie, vasen. ta vsak casto neskor vyprcha a k danemu partnerovi nas uz nic netaha, navyse pri zmiznuti tych ruzovych okuliarov zistujeme, aky je ten druhy magor, kolko ma chyb a ze sa vlastne vobec, ale vobec s nim neda zit. tak ako preboha sme sa mohli do neho zamilovat???
a laska druha - vytvorena casom. a TOTO je ta prava laska, ktora pretrva az do smrti. lubime partnera lebo je nasou sucastou, chape nas, pomaha, zdiela dobre aj zle. ze ma plesinu? alebo krive zuby? detail. dolezite je, ze sa na neho mozes spolahnut a robi tvoj zivot krajsim a hodnotnejsim.
Kovepa - to napisal/a skvele. ano, suhlasim.

Kovepa

Prepac, ze ti to takto napisem. Nejdem ta urazat alebo ponizovat, ale pomoct. Myslim, ze ty zo vsetkych ludi na svete, milujes najviac samu seba. Preto ten pocit, ze nedokazes najst niekoho, koho budes milovat. Samolubost sa tazko prebija milovanim niekoho druheho. Priorita v tvojom zivote si iba TY a nikto iny, je to druh egoizmu. Ak chces niekoho, s kym budes mat spokojny obojstranny milujuci partnersky vztah, musis sa trosku uskromnit a nepozerat len na svoje dobro. Kazdy mame nejaku chybu, aj ti chlapi, ktori sa o teba zaujimaju niesu dokonali, takisto ani ty nie. Ak s mylim opravte ma. No ja ti naozaj prajem, nech sa ti to vsetko zmeni k lepsiemu.

fero11111

no nic vzlom ale tak jak si zacala jaka si mila dziva pekna sikovna nesi tak trosku narocna na seba samu a svoje okolie ? a tak nejak to je dovod toho celeho

a tej robote nerozumiem to si ako dufala ze si na pracovisku najdes lasku ci ako ?

Rachel3

Áno, Magy, sypem si popol na hlavu - bola to chyba meniť prácu. Našťastie som mala celkom vysokú manažérsku pozíciu, takže nájsť si novú prácu nebude až taký problém.

Tak ako píšeš - milujeme násilníkov, ale iný, ktorý by nám dal 100x viac odmietneme.
Mám teda radšej byť s niekým koho neľúbim, kto mi je ako kamarát? Veď tak nebudem šťastná ani ja, ani môj partner. Musí vycítiť, že láska tam nie je a po čase mu to taktiež začne vadiť.
Ako môžem fungovať s niekym, v koho prítomnosti sa síce cítim dobre, ale pobozkať ho nemám náladu. O milovaní ako nehovorím... Veď to by bola taká istá katastrofa ako moja súčasná práca :)...

Ty by si chcel partnerku,ktorá čaká kedy sa z kamarátstva stane láska?

Magy

"Vrátiť sa mi bráni moja hrdosť"...
nielenze narocna, ale aj nerozumna :))
vari si ich vsetkych poslala do haja a vysmiala si sa, ze ti bude lepsie a teraz lutujes?
kazdopadne, obcas clovek potrebuje taku spolocensku "facku", sklopit usi a poziadat o prijatie (odpustenie). aby nezabudol, ze je LEN clovek.
uznam, ze zit s niekym, koho nelubis, je problem. neviem ako ty, ale ja poznam aj par ludi, co zacinali ako priatelia ci kolegovia, boli spolu denno-denne a laska vznikla neskor.
dnes uz ucta jeden k druhemu akosi vymizla a to co pises, ze by si zila aj s bezdomovcom, len keby si ho lubila, je dost jasny priklad zenskej emocnej stranky. milujete aj fakt pakov, ktori vas biju, hoci odmietnete ineho, slusneho, ktory vam da 100x viac. "ale ked ja ho nelubim"... na to niet co dodat.

Rachel3

Ďakujem za odpoveď,Magy.
Áno, uznávam, že zmena práce bola chyba. Jediné, čo na to môžem povedať je, že zúfalí ľudia robia zúfalé veci.
Vrátiť sa mi bráni moja hrdosť, skôr asi začnem hľadať novú prácu.

Ohľadne tej náročnosti - ak som náročná, tak s tým nemôžem nič robiť. Žila a zobrala by som si aj bezdomovca, keby som ho ľúbila. Ale to sa nedá.
Stále tvrdím, že žiadny z mojich bývalých nemal žiaden nedostatok. Boli perfektní. Ale láska tam nebola. Mám žiť s niekým, koho neľúbiť, mať s ním deti a pretvarovať sa, že je všetko ako má byť? To sa snád ani nedá. Veď život prináša toľko úskalí, ktoré sa dajú prekonať vo dvojici len vtedy, ak sa dvaja veľmi ľúbia. Neviem si predstaviť prekonávať niečo ťažšie, ak partnera neľúbim...

Magy

to co popisujes je tv. syndrom suchej duse (odvodene od syndromu sucheho oka).
dostala si sa do stavu, ked tak zufalo tuzis po partnerovi, az tato snaha je vlastne prekazkou.
tu prvu chybu, ktoru si spravila, bola zmena zamestnania. som si isty, ze clovek, ktory chodi do prace rad a svoju pracu miluje, sa citi aj posobi uplne inak ako clovek, co ju nenavidi, resp. ju opise jedinym vyrazom "totalna katastrofa".
mozno si si to neuvedomila, ale touto zmenou si sa len sama stiahla hlbsie do stavu, v ktorom bude najst partnera este tazsie ako predtym.
citova vyprahnutost je len dosledkom.
zvaz, ci nie je sanca sa vratit.
v tom co si napisala som postrehol este jednu malickost. nie si ty privelmi narocna? trosku skus zlavit zo svojich narokov. nikto nie je dokonaly, ani ty, ani ja... a nebude ani tvoj partner.