Mam strach rozpravat medzi znamymi

AMANDA 23,no presne o to mi ide,ze si to o mne myslia ze som Truba...je mi to trapne a dusim sa ...jediny problem je ze nenavidim to cervenanie,to jedine ma brzdi aj ked nieco poviem tak ocerveniem a do mozgu sa mi dostane krv a zastavi sa mi uplne mozog..myslim to obrazne,no proste dostanem uplny tlak do tvare a rychlo ukoncim vetu len aby som nemusela rozpravat a to sa mi este na tvary vytvori pot...takze je to uplne komicke,,,ja potrebujem vediet ako by ste to zobrali keby som vam to povedala pri stole ze mam BLOK s cervenania,vela krat som to hovorila mojmu priatelovi ale on mi povie ze ja si to strasne berem k srdcu ale on ma nechape,nevie co to je za ponizujuci pocit ked by som chcela nieco povedat ale nieco ma brzdi a mam strach,toto nemozu pochopit ludia ktory to nemaju,MIMULUS...je to u rodiny mojho priatela...oni su ukecani,sedia u stolu a kecaju aj 4 hodiny ale ja som vyrastala uplne inac...v rodine kde sa vela nerozpravalo.,ani sme spolu nejedavali obedy,ani sme sa nikdy nerozpravali o mojich sukromnych veciach ale oni preberaju vsetko...no je to uplny opak mojej rodiny asi tam bude ten problem...ja som od malicka ticha v spolocnosti ale s priatelom kecam v pohode aj s kamoskami ktore dobre poznam...takze je to zvlastne

Pozri všetko je to iba o tom v akej spoločnosti si, či ju máš rada a či sa s nimi rozprávať chceš.
Aj ja som presne taký ako ty ale len v spoločnosti v ktorej netúžim byť! Aj keď to je moja vlastná rodina.

spominam si, ako jeden dobry kamarat mal frajerku, bolo to hodne davno, on mal 21 a ona 18, sedeli sme vzdy velka partia pri stole a ona nikdy nic nepovedala len sa usmievala, no prisla mi ako taka truba ked mam byt uprimna...zato ten kamos jej frajer rozpravaj aj za piatich..potom sa rozisli a zacala chodit s mojim bratrancom, ja som vtedy odisla nacas do zahranicia,ked som sa vratila, neverila som vlastnym ociam, jej sa usta nezavreli kam prisla, neviem ci to bolo ale taka zmena, netusim, c predtym byvala aj doma taka ticha, alebo len musela dobre spoznat niektorych ludi...Dodnes jej to trva, jej sa usta nezavru, hyperaktivna, az je to niekedy otravne:D Moj nazor na takych ludi je, ze netreba ich odsudzovat, aj ked niekedy taky clovek vyzera hlupo, ze akoze nevie co povedat, ale vzdy je to lepsie ako pocuvat namysleneho sebestredneho hlupaka co tara 2 na 3 a vsetci z neho "grcaju" len on si to neuvedomuje:DD Neboj, to prejde.

ahojte,dakujem za rady,Pomeranc 99---ked sa ma to spytaju tak len pokrcim plecami a nedokazem nato nic odpovedat,co im mam povedat ze sa hambim?? no skusam niekedy nieco povedat ale len dve slova a zase som ticho,pripadam si ako chluchonema,je mi tak hrozne trapne,...AMANDA 23----ano medzi rodinou,ale aj mezdi kamosmi a znamymi...viem ze nato nemamm mysliet ze cim viac nato myslim tak tym viac si to na seba pritahujem ale ten pocit je silnejsi ako ja...ked uz posedenie u stolu skonci odidem do izby a tam placem,nie koli sebe ale koli ludom a rodine,ze sa s nimi nerozpravam,hlavne moj priatel je velmi ukecani...a mna to strasne boli ze ma taku pribrzdenu babu,nenavidim sa zato.,,casto rozmyslam ako by to bolo keby ze idem na sedenia kde su ludia s rovnakym problemom,viem ze by som sa tam citila dobre a vykecala som sa s nimi,poradte mi...ako by ste to brali VY normalny ludia kebyze mate u stola cloveka ktory nic nerozprava??? ako by ste sa nato pozerali,dakujem

picolla a to sa ti stava v akej spolocnosti aj medzi rodinou? rodine to kludne povedz a uvidis ako sa ti ulavi, ti ta nevysmeju...asi si este mladsi rocnik pocitam. Teraz som si spomenula, ze som mala aj ja obdobie do tej dvadsiatky, som sa strasne hanbila starsich chlapov , hlavne ked isli na mne oci nechat /sak mlada zaba:D/ a usmevy , pohlady, no pod zem by som sa zasila a to cervenanie, to trapas jak svet, hanbila som sa zato, pod zem by som sa zaryla... Robila som sekretarku a ked som mala navsteve sefovej doniest kavu a obzerali si ma ako svaty obrazok, ruky sa mi klepali, cerven, potom v zahranici kratko nato kratko som robila casnicku a to iste, cerven, rozpaky, nevedela som ani vydat hostovi niekedy..Potom to akosi preslo, akoby som sa to vekom naucila ovladat, som si povedala, ze koho a preco sa mam hanbit a cervenat sa, sak je to clovek ako ja z masa kosti, niekede som citala ze ked mate pocit, ze mate ped niekym tremu a ste v rozpakoch, napr. pred sefom, predstavte si ho na zachode ako sedi, alebo v nejakom desnom pyzame, zkratka v nejakej chulostivej situacii a u mna to tusim zaberalo..Obcas mam problem s potivymi rukami, to ma stve, hlavne pri podavani ruky, ked mam z niecoho tremu...

Mozem im povedat ze mas socialnu fobiu, ak nie su uplni blbci tak to pochopia. A odporucam psychologa, nemyslim si, ze bude stacit len jedno sedenie. Ale vsetko sa da!

co im hovoris ked sa ta na to opytaju? mozno by si psychologa ani nepotrebovala a stacilo by zacat sama pomaly. najskor len par viet, potom viac a tak postupne...

dakujem marcellina,potesilo..rozmyslam nad psychologem ale je to komplikovane,hlavne som chcela vediet ci im to mam povedat tym ludom ked sedime a ja nic nehovorim,ci im to mam povedat ze mam blok a strach rozpravat,dakujem

nic len dobry psycholog, mozno staci jedina navsteva, treba zistit, kedy presne v akej situacii doslo k tomuto bloku a strachu, ktoreho sa nemozes zbavit, prejst si tu situaciu, je to neprijemne, cim viac nato myslis aby sa to nestalo, tym viac ta to ovlada, neboj sa, dostanes sa z toho , nie je to nic vazne..ja mam v poslednom case problem, ze rozpravam a zrazu mam vyadok, neviem sa vykoktat, motam slova a neviem, co som chcela vlastne dopovedat, dufam, ze to nie je skleroza, nato som este mlada:D