Dobry den, mam pocit, ze to so mnou zaslo pridaleko. Kazdy den ma zuzuje neopisatelny strach z toho, co bude. Mam strach o svoju rodinu, o priatela. Vsade naokolo same autonehody, banalne nehody a nezmyselne umrtia. Mam priatela, s ktorym si planujeme buducnost a ja sa bojim, priam mam zly pocit z toho, ze sa mu nieco stane, ze ho stratim. Ten strach ma dost obmedzuje a asi to zaslo pridaleko. Viem, ze je normalne sa bat o ludi, ktorych lubime, ale toto hranici s depresiou z buducnosti. Tak ako bojujete proti takemuto strachu?:)
Strach o blizkych ma zuzuje kazdy den
ja sa nezamyslam nad tym.zijem pre pritomnost,minulost bola a buducnost mozno neovplyvnim!problemy riesim az ked nastanu,..to je moje zmyslanie.
Takéto strachovanie sa, ti len uškodí na zdraví aj psychike. Proste si povedz, že ty nemáš na to dosah, aby si ovplyvnila čo sa komu stane. Je to mimo tvoju moc. A čo sa má stať sa stane, s tým nič nenarobíš.
Tak ale priatel ta taktiez predpokladam ze miluje a tak robi vsetko preto, aby sa nehodam vyhol.. :)
A tak sa nemusis bat..
Aj tak na tom ze sa ty strachujes nic nezmenis..
Napr moja mama je dost rovnaka, vzdy hovori ze "prezvon ma ked prides domov!!" ako keby jej to nieoc pomohlo, ak by sa o mojej smrti dozevedela o 1-2 hodiny skor, tym ze nezdviham.. A ani to nemusi znamenat ze sa nieco nestalo :D Vela krat kaslem na mobil a necham ho doma a idem von so psom..
A prave vdaka taketmuto spravaniu jej nehovorim o sebe prakticky nic, ze kam idem atd.. Lebo "prezvon prezvon" ... a nco sa strachje :)
Ked pojdem na cestu okolo sveta, poviem je ze co nove? jaaaj ved som bol len na ceste okolo sveta..
A tymto ju zbavim toho jej strachu..
Neviem ci je to na psychologa, podla mna nic nie je, lebo clovek ma mozog ktorym sa uvedomi a vylieci, lenze nemozem povedat ze zostat v tomto rezime a bojuj s tym sama, asi si sa uz o to pokusala, inak by si to nepisala, vsak?
Toto nebude robit robit dobre vo vztahu ani pre jednu stranu, ani pre teba, ani pre priatela..
Clovek sa musi oslobodit od strachu, inak zije zbytocne v strachu :)
Neviem ako dlho už to mávaš ale bolo by dobré sa porozprávať s psychológom a zistiť, či majú tieto myšlienky nejaký dôvod. Ak sa ti v poslednej dobe stalo niečo zlé, tak je to prirodzené, že máš takéto myšlienky.
napadaju mi ked som sama, napriklad aj teraz, preto som napisala. priatel na sluzobke. vecer, ak som bez neho, skratka ked som sama a nezabavam mysel pracou alebo niecim inym, vtedy.
ak je to uz taketo intenzivne, tak sa nezaobides bez odbornej pomoci, cim skor vyhladaj neurologa/psychiatra kvoli liekom a pomozu aj psych. sedenia, kde by si sa naucila zvladat akutne stavy uzkosti
PANEBOZE, to je preklep, a to sa zivim slovencinou..... (ale mohol by ma aj zuzovat) :D
Kedy ťa takéto myšlienky napadajú?
myslis SUZUJE /trapi/
uzkostna porucha - patris do ruk neurologa/psychiatra + psych. sedenia