Mám o sebe čudnú predstavu

Príspevok v téme: Mám o sebe čudnú predstavu
Hurqin

Mám takú predstavu o tom čo som zač. Nemám na to žiaden dôkaz, je to len na úrovni pocitov. Tá moja predstava je nasledujúca:
Kedysi som mal moc. Nebol som však schopný ju zvládnuť. Stratil som zábrany a následkom toho bolo mnohým ublížené. Preto mi bola moc odňatá a stal som sa otrokom, aby som sa naučil vidieť veci aj z tej druhej strany. To trvalo dlho, až som si zvykol na to, že za mňa rozhoduje niekto iný a stalo sa pre mňa prirodzené, že že moja vôľa podlieha niekomu inému pre jeho úžitok.
Teraz som už slobodný, lenže zlozvyky z otroctva u mňa pretrvávajú. Stále podvedome túžim niekomu slúžiť, byť mu ku prospechu bez ohľadu na moje potreby.
Zároveň ešte trochu túžim po moci, ale nechcem ju, lebo viem, že by som opäť nemal žiadne zábrany pri jej používaní. Uvedomujem si, že keby som mal moc, tak by som spôsobil mnoho zla.
Momentálne som v kríze. Nemám morálne predpoklady na svoj rozvoj a v úpadku som bol doteraz veľmi dlho a viac upadať sa mi už nedá.
Sú tieto moje pocity naozajstné, alebo sa mi ich niekto snaží nanútiť? Ako mám spoznať čo ešte je a čo nie je mojou súčasťou?

doubledog

je velmi pravdepodobne, ze to su karmicke zalezitosti a ulohy, ktore si si sam pripravil a ktore mas v tejto inkarnacii riesit.
tykaju sa rozvoja tvojej duse.

rozspisovat sa tu o tom detailne nebudem, bezni ludia povazuju duchovny rozvoj za psychicku chorobu.

je zaujimave, ako detailne si na to spominas, to nie je bezne a tiez to nieco znamena.

ak chces napis mail, prediskutujem to s tebou.

sicocot

ak sa dobre citiš tak ako si a nechceš to zmenit, tak v čom je problem???

su ludia ktorý su zameraný na valstné vnutro a menje spoločenskej angažovanosti potrebuju a funguju normálne.

monžo si viac egoista a nepotrebuješ vela priatelov, tvoje mysleinky a potreby su pre teba doležitejšie ako názor vacsiny.taký si tak rob niečo uťžitočné a niečo čo ta naplna to je všetko čo možeš urobit.

som mylsela zas nejaká picsa vymyslela tému koli mne....

Hurquin

Dobre, trochu sa to zvrhlo.
V podstate mi išlo iba o to, aby som zistil aký je Váš názor na môj pocit, kým som, tak ako to opisujem v úvodnom príspevku.
Chcem vedieť, čo považujete za pravdepodobnejšie - či sú tieto pocity mojou prirodzenou súčasťou a odhaľujú moju podstatu, alebo ide o parazitické myšlienky, ktoré v skutočnosti nie sú moje a ich úlohou je len to, aby mi škodili.

Magy

Hurquin - ako čítam diskusiu, dosť dobre nechápem, čo konkrétne očakávaš od nás. Máš jasnú a detailnú predstavu kým chceš byť a najmä kým si myslíš, že si, čo by malo či nemalo byť súčasťou tvojho JA, vedomého alebo nevedomého.
Polož prosím konkrétnu otázku.

Hurquin

Neviem. Nezaslúžim si byť niekto. To je môj pocit. Cítim sa byť skôr večným odsúdencom na samotu. Myslím, že tak to má byť. Bojím sa toho, že by som iným ubližoval, keby som bol s nimi v príliš tesnom kontakte. Nie je sa toho nebojím, ja skrátka viem, že by to tak bolo.
Je bolestivé byť sám, ale akonáhle by som prestal byť sám, tak by som to rýchlo prestal vážiť a dopadlo by to zle.

arriva

A nechcel by sú byť radšej niekto? Niekto, ktorého si vybudujes úplne sám, vlastnými schopnosťami a v reále, nie v predstavách ? Nechceš?

Hurquin

"A máš strach že zistis, že si nikto, nula, ked sa zbavia ochranného obalu."
Ja som nikto. Ale ten nikto patrí iba mne. Pre mňa to nie je hocijaký nikto. Ten nikto som totiž ja a v mojom svete je to tá najdôležitejšia osoba. Zároveň tú osobu-Nikto-Ja nenávidím, lebo mi bráni spoznávať aj iných. Nikoho iného do môjho sveta nechce vpustiť. Niekedy totiž túžim po tom, aby bol niekto iný šťastný a ja som sa mohol na tom podieľať. Cítim sa veľmi sám. Toto ma robí trochu nešťastným, ale je to nešťastie, ktoré vyhľadávam. Neviem si predstaviť, že by som bez neho žil.

Hurquin

Čo ak to vôbec nechcem zistiť? Veď mne sa celkom páči vidieť veci tak, ako ich práve vidím. Pre mňa je toto skutočnosť, pre iných zase niečo iné, ale tá moja skutočnosť patrí iba mne a môžem si s ňou robiť čo chcem. Užívam si ju plnými dúškami a nezaujíma ma čo je za ňou. Ako keď väzeň v malej cele, vidí svetlo presvitať cez malé okienko, ale netúži sa pozrieť von, hoci vie, že tam vonku je veľkolepý a farebný svet. Jeho svetom je jeho cela. Pozná v nej každý kúsok, každú priehlbinku či škrabanec na stene... je v nej šťastný.
Dokážeš toto pochopiť? Ja som tento práve tento druh človeka.