Ahojky vedel by mi niekto vysvetlit o com je zivot? Mam 20,nemam nic,svojho otca nepoznam,moja matka pije a nechce pracovat,neraz ma aj zbila,ked som bola mala nechala ma babke a zurovala s kamoskami,to iste spravila mojmu malemu bratovi,ktory musi teraz byvat s babkou,lebo jeho otec takisto pije,prepili cele dedicstvo,ja som sa po smrti mojho deduska musela odstahovat z domu,ktory je uz predany a babicka odisla byvat k tete,ktoru zaujimaju len peniaze.Pracujem v Anglicku s mojim chlapcom,ktory ma zachranil pred istou ulicou a prostituciou a snazim sa ako najviac mozem,ale viem ze nikdy nebudem mat dom,deti a psa,lebo mi nic nemame,aj moj priatel je chudobny zaciname od nuly a na domcek su treba velke peniaze Neviem co mam od zivota cakat uz som casto rozmyslala nad samovrazdou nemam nikoho len priatela a za to som vdacna ale co je toto za zivot...moje kamaratky su na vysokej maju rodinu chodia na diskoteky a ziju a ja? Mala som ist do skoly maturovala som so samymi jednotkami a uz som bola prijata a co z toho nemohla som z toho stipendia by som mala akurat na knizky a mozno na internat...povedzte mi niekto prosim zmysel zivota,uz ma naozaj prestava bavit...dakujem za pochopenie...
Nenavidim zivot...
žienky je to skutočne hrozné,čo tu opisujete.Nechcem vás ľutovať,i keď podobným pocitom sa človek neubráni,ale chcem Vám vyjadriť neskutočnú podporu a neskonalý obdiv,za to ako každý deň bojujete.
Ste úžasne silné,ani slon by toho neuniesol viac,a určite sa dopracujete ku šťastiu,pretože si to veľmi zaslúžite.
Veľmi,veľmi Vám všetkým držím palce.
Ahojte dievcence! Chcem Vs povzbudit a popriat Vam svetko dobre! Nebojte sa, vsetko bude dobre a dobre to dopadne.Mam pre Vas jednu radu, nebojte sa case, ked mate problem, sa zacat modlit. Mne velmi pomaha. Nemusite dokonca byt ani veriace, nemusite dokonca ani vediet nejaku modlitbu. Jednoducho vlastnymi slovami, zo SRDCA sa obratte s prosbou o pomoc k Bohu a On pomoze. Mam to odskusane a Pan sa vzdy postaral. Staci mu iba doverovat, doverovat v Jeho velke milosrdenstvo. Vo vztahu k nemu staci urobi prvy krok a On sa prida a zacne spolupracovat. trebu mu vydat svoj zivot a On Vas potupne, velmi nezne zacne pretvarat, da Vam silu, pokoj do srdca a mudrost riesit i tie najvascie a na prvy pohlad neriesitelne situacie. Drzim Vam palce!
Ahojte, baby citate po sebe tie riadky? Ved Vy ste uplne uzasne..silne..odhodlane.. Obdivujem Vas ako bojujete s udelom, ktory dovolim si tvrdit, by len tak hocikto neuniesol. Skutocne Vam skladam obrovsku poklonu a hovorim VYDRZTE, VYTRVAJTE a vsetko krasne pride! Moj zivot? Matka alkoholicka, otec podobne... cele detstvo som sa modlila aby mi pri niektorej bitke ublizila tak, aby ju zavreli... Krute..mozno.. ale bolo. Teraz mam 26, o 3 dni koncim vysku (externe), vystriedala som par dobrych zamestnani a tak myslim ze mam dobru prax. Okrem toho, som si nasla priatela, ktory ma miluje. Som stastna..skutocne stastna! A preto Vam pisem, aby ste sa nevzdavali. Chodte za svojim cielom! Bojujte aj so slazami, pretoze na to mate!! Drzim Vam palce....
Marianka, skus radsej nabrat odvahu zit a postavit sa proti rodine. Vybrat si smrt nie je odvaha, ale zbabelost. Inak je plno statnych psychologov u ktorych sa neplati a ked nemaju vlastnu ordinaciu, tak staci ist napr do poradne, mala by byt v kazdom meste.
A este nieco. Sestra mi povedala, ze ma nikto do prace neprijme, lebo ked si vyziadaju lekarske spravy, tak ma nikto neprijme do prace.
Ahoj Dee. Ku psychiatricke ma poslala moja neurologicka, ktora povedala, ze kazdy clovek, ktory ma taku chorobu, aku mam ja (myopaticky syndrom - ja osobne mam svaly oslabene o 40 % - ale velmi to ani necitim, az na to, ze som unavena trosku, ale neviem, ci je to dosledok choroby), by mal navstevovat psychiatra. Ja som sa opat (vzdy to tak bolo) posluchla, bola som tym dobrym dievcatkom :o(, a tak som tam isla. Asi o rok som jej povedala, ze ako sa citim. A ona vtedy stanovila depresiu. Po tom, co som jej povedala, co ma vlastne trapi, mi odporucila psychoterapiu u psychologa, ale povedala, ze este lepsia by bola rodinna psychoterapia, aby som si to vsetko vyjasnila s rodinou. Aky by bol vysledok? Pred rodinou by som nepovedala nic, lebo sa ich bojim. Takze rodinna psychoterapia v ziadnom pripade. Ja som potom asi o 3 tyzdne na to mala tu snahu ist ku psychologovi na psychoterapiu. Aj som sa dokonca objednala. Ale napokon som tam neisla, lebo mama sa dozvedela (zrejme si bez toho, aby som vedela precitala lekarsku spravu od psychiatricky), ze chcem ist na psychoterapiu a povedala, ze za psychoterapie sa platia velke peniaze dnes a ze ona mi nebude platit nijake ucty od psychologa. A ja peniaze nemam. Ten invalidny polovicny dochodok miniem na ten zaklad (a uz aj to mi mama vykrikuje - vraj, kde vsade ho minam). Za co zaplatim psychoterapiu? Mnohi psychologovia su sukromni a ja o statnych psychologoch neviem. Proste na to nemam... Ak sa nieco este stane, tak sa zabijem. Nemam proste na to, aby som zila normalne. Neviem ani, ako zmaturujem (NEZMATURUJEM VOBEC). Ked nezmaturujem, nikto ma do prace neprijme. Je to zle. A ja uz nemam volu ani chut zit. Nedavno sa jeden chlapec - 10-rocny u nas v meste obesil. Tiez mal zrejme tieto problemy. Ibaze on na rozdiel odo mna nasiel odvahu. Ja odvahu na smrt nemam. Ale aj napriek tomu, dufam, ze tu odvahu raz najdem. Ja uz nevladzem. Uz mi sestra nezabudla povedat, ze na promocie v Ruzomberku idem len ja, lebo mam ZTP-preukaz a s tym aj polovicnu zlavu ma ten, kto so mnou cestuje. Takze ona nechce platit plnu sumu, ale chce cestovat za polovicu. A teraz v sobotu chcela, aby som s nou isla do Prahy. Nastastie, ZTP-cko cestovne do zahranicia zrusili. Som rada. Takze tolko. Ak to neprejde, tak vazne vsetko ukoncim. A verim, ze to dokazem.
ahoj anjelik, aj ja si casto kladiem podobnu otazku, to co pises je na jednu osobku privela ale proste zivot je o tom, akoby nas skusal co este vydrzime, aj ja sa sama seba casto pytam preco je taky nespravodlivy, ked jedni maju vsetko (nemyslim len po materialnej stranke) a druhi nech sa snazia ako chcu proste nic, aj ja som s mojim priatelom zacinala od uplnej nuly a pokial moje kamosky zurovali a chodili sa opekat k moru ja som makala (a stale makam)a tahala 12hodinovky vo fabrike, tiez som bola pesimisticka ako ty, ale po case sa situacia vylepsila a urcite sa zlepsi aj u teba. pises ze mas priatela, skus vnimat aj tie pozitivne veci nie len tie negativne, si v zahranici mozno sa karta obrati a zacne sa vam darit a po troske si peniazky nasetris´ja mam 27 a tiez nemam vlastny byt ale treba sa naucit tesit aj s malickosti, poznam spustu ludi v mojom veku a stale zavislych od rodicov a vobec to nepovazuju za problem :( takze bud na seba hrda ze si sebestacna a nik ta nemusi dotovat aj to je urcity uspech, ja ti drzim palceky aby sa ti splnili snicky a postupne dosiahnes aj ten domcek len sa uz nepozeraj na svet cez cierne okuliare..papa
Marianka, bola mozno chyba, ze si isla za psychiatrom, ktory len urcil diagnozu. Mozno by stalo za to skocit za psychologom na terapiu. Tvoju rodinu to sice nezmeni, ale zmeni to tvoj pohlad na nu a na svet
Dakujem Ti panika aj vam vsetkym za vase povzbudenie,marianka ako vidim zivot je tazky pre vela ludi...nenachadzam rozumne vysvetlenie preco sme na tejto planete...kvoli praci? pracovat cely zivot a skoncit ako kostolna mys? Alebo kvoli laske? Spoznat jej radosti,ale aj bolesti? Deti? Pes? Dom? Situacie,z ktorych clovek niekedy nenachadza vychodisko a ma pocit ze sa zblazni? Naozaj netusim...vidim,ze ludia ako ty Marianka by mali mat pravo na stastny zivot.ved nechceme tak vela,kusocek lasky a svoje miesto pod slnkom,drzim ti palce,aj ja som maturovala za podobnych okolnosti,viem ake to je,ale som si ista,ze tvoji ucitelia vedia co je v tebe nicoho sa neboj drzim ti palce!
Marianka nenechaj sa znechutit svojou mamou a chod za tym, co chces ty. Tiez Ti drzim vsetky palceky. Urcite si sikovna a mudra a podari sa ti ist na VS
