Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Nechuť do života, prázdnota, osamelosť

Príspevok v téme: Nechuť do života, prázdnota, osamelosť
summit

Kde a ako vlastne žačať?
Mám 16 rokov. Už dlhšiu dobu som nešťastný a trápi ma to. V ničom nevidím zmysel, čím ďalej som väčší pesimista. Nič ma nebaví - iba moja jediná záľuba, ku ktorej sa však dostanem raz za dlhý čas. Najmä preto, lebo nemám s kým. Som skôr nespoločenský typ, nemám partiu, nechodievam po víkendoch piť, ako veľa ľudí v mojom okolí. Asi niesom moderný, dnešný mladý človek. Ani nechcem byť. Keď vidím a počujem problémy, ktoré majú napríklad moji spolužiaci, pripadám si veľmi... iný? Neviem, či je to to správne slovo, no nezaoberám sa alkoholom, fajčením, nejakou hrou, neriešim, kto ako vyzerá a snažím sa nemyslieť povrchovo.

Nechcem teraz riešiť, akí sú ostatní zlí, čo všeto robia zle a vyvyšovať sa nebodaj nad nich.

Chcem len povedať, že mám málo reálne blízkych priateľov. Mojim problémom v tomto je moja komunikatívnosť a hlavne moje sebavedomie. Cítim sa často ako niekto nemožný a zbytočný. S nikým sa nedokážem úplne otvorene porozprávať, bavím sa len s tymi, ktorých ako tak poznám. Od väčšiny okolitých ľudí vidím len nepochopenie, no keď ma niekto trochu bližšie spozná, tak počujem, aká som úžasná osoba. Neviem, čo je na tom pravdy, osobne si tak nepripadám, na to som asi moc málo namyslený, aby som seba akokoľvek chválil.
Tu je aj ten problém - s málokým sa spoznám. Snažím sa so všetkými ľuďmi v okolí vychádzať dobre, niekedy som možno až príliš veľký dobrák, čo môže byť pri dnešných ľuďoch na škodu.

Pred krátkym časom som zistil, že môj jediný kamarát, ktorému som skutočne dôveroval ma vie tiež podraziť a vykašľať sa na mňa. Komu mám teraz veriť? O tom, že moji "kamaráti" nie su žiadny kamaráti, len neskutočne falošní ľudia som sa už dávno presvedčil, no toto ma naštvalo. Ja sa snažím byť "kamarátom do dažďa" no z druhej strany to býva naopak.

Ďalšia vec je láska. Viem, som možno ešte na toto mladý, no poslednú dobu cítim, že mi to asi chýba. V tomto sa tiež odlišujem napríklad od mojich spolužiakov, ktorí, keď vidia pekné dievča alebo aj celkovo v pojme vzťah vidia len a len sex. Ja? Vo vzťahu by mi išlo najmä o lásku, porozumenie, všetky spoločné chvíle a hlavne šťastie zažité s mojou láskou.

Asi toľko k tomu všetkému. Mojim cieľom je byť šťastný, no nedarí sa mi to. Skôr naopak, len som nešťastnejší a nešťastnejší. Asi som sa tu potreboval vypísať a dostať to zo seba von. Všetkých pozdravujem :)

summit

Dominikuskfg: Napísal som, rád pokecám :)

Tabletka555: Ďakujem za podporu :) Ja to bohužial beriem dosť vážne, už ma to príliš takto nebaví... S tým vekom to je tiež pravda, oveľa viac si rozumiem so staršími ľuďmi.

tabletka555

Ahoj, nepoznám ťa, ale prišlo mi akosi ľúto, čo si napísal, presne to isté som prežívala (a prežívam viacmenej ešte teraz) aj ja. Nie je mi ľúto teba, nie, to nechcem tým povedať, ale tohto sveta, že dobrí ľudia sa v ňom trápia, pretože svet je falošný. Veriť nemôžeš naozaj nikomu.
Ale verím, aj na základe mojich skúseností, že sa z tohto zlého stavu dostaneš - viac sa venuj sám sebe a tomu, čo ťa baví, kašli na druhých. Nie žeby si sa mal uzatvárať pred svetom, ale neber to tak vážne. Ľudia sú všelijakí a najmä v tvojom veku sú ešte vlastne vôbec nezrelé osobnosti.
Držím ti palce

Dominikuskfg

ahoj v tvojich slovach sa uplne vidim mam tiez 16 rokov a prezivam to iste ak chces napis mi na Dominikuskaa@azet.sk mozme pokecat :)

summit

cx600: Mojim hlavným cieľom je byť šťastný. Konkrétne ciele ani nemám, skôr sú to sny. Záľubám sa snažím venovať, no sú dosť také, že sa úplne osamote robiť nedajú, ak hej, tak len sporadicky.
Napísal som ti.

cx600

summit: Ak chceš mi napíš na mail, môžeme pokecať ak chceš cx600@azet.sk

Tak to chápem, že ti chýba šťastie ale pokiaľ nemáš priateľov to asi nezmeníš. Dovtedy sa skús naplno venovať záľubám, aspoň trocha škole a tak.. Ja od malička sa venujem denno denne IT oblasti. Teraz viem, že to má veľkú budúcnosť pre mňa a tak isto, ak chceš niečo v živote dosiahnuť, po čom túžiš, treba si za tým tvrdo ísť. Proste nehovoriť si "to nemá budúcnosť" alebo "to bude ťažké". Ak chceš niečo konkrétne dosiahnuť a myslíš, že by si to mohol dosiahnuť, tak si daj konkrétny cieľ, a choď si za tým :)
Myslím že to by ťa mohlo zamestnať. Aj keď viem, že nie vždy sa dajú dať pocity len tak "nabok"..

summit

cx600: Som na tom veľmi podobne.

cx600, house, ďakujem Vám za povzbudivé príspevky. Máte asi pravdu, že ono to postupne príde, no čo dovtedy? Chýba mi v živote šťastie a motivácia žiť.

cx600

Ahoj. Ja mám 18, ale tiež som presne taký ako ty. Prešiel som si tým, že som bol mimo kolektívu a to všetko čo popisuješ.. Ale musím ti povedať, že takto s odstupom času, kedy to tiež nie je najideálnejšie začneš aj ty premýšľať trošičku inak. Vieš, to, že si taký je dnes obdivuhodné a je veľmi ale naozaj veľmi málo takých ľudí ako si ty, a to si váž! Ja viem, možno teraz nemáš priateľov, možno nemáš babu, ale to všetko príde. Ja mám o týždeň 19 r., a doteraz som nemal viac ako 15 kamarátov (ak rátam aj spolužiakov zo ZŠ a SŠ |kamarátov! nie priateľov) a naviac doteraz som nemal žiadnu ale doslova žiadnu kamarátku! Tiež od svojho okolia počúvam aký som "dobrý človek s veľmi dobrým srdiečkom" a napriek tomu to nie je žiadna sláva. Ale aj tak si myslím že som len obyčajný chalan.. Nemyslím, že si až taký outsider. To, že sa nechceš prispôsobovať väčšinovým názorom je skvelé, pretože máš svoj vlastný pohľad na svet a to ťa robí výnimočným od ostatných. Mne trištvrtina spolužiakov nadáva, prečo nepijem a nefajčím, dokonca minule sa na mňa rodičia naštvali na dedkovej sedemdesiatke, že si nechcem ani pripiť alkoholom ale iba čistou vodou (:D). A práve to, že máš na veci iný pohľad, budem sa opakovať, ťa robí výnimočným. Možno to teraz tak nevnímaš, ale ľudia ktorý ťa spoznajú to určite budú na tebe obdivovať. Ale keď sa vrátime späť do reality, treba si dávať pozor aj na to, kto ťa len využíva a kto nie.. Už sa mi stalo aj to, že ľudia ma chceli pre moju dobrotu len a len využiť a na to si treba dávať obrovský pozor! A okrem toho je aj fakt, že ľudia taký ako ty, sa ťažko spoznávajú -alebo inak- ľudia sa ich ako keby "boja" spoznať.. Alebo neviem čím to je.. Ale ako hovorí "house" a hovorím to aj z vlastných skúseností: Teraz sa venuj najviac škole a koníčkom aby si niečo v živote dokázal. To ostatné príde neskôr. Ja viem, že po tom túžiš už teraz, ja po tom stále túžim ale treba si uvedomiť isté priority. Ak teraz nemáš priateľov, načo to nasilu siliť.. Tí pravý si ťa nájdu a ver mi, bude to práve vtedy, keď to budeš najmenej čakať (vlastná skúsenosť:) ).

house

Nenasiel som v Tvojom prispevku ani jednu pravopisnu chybu z coho usudzujem ze si inteligentny mlady uz skoro muz.Si este velmi mlady aby si sa trapil, ze nemas tych spravnych priatelov a priatelku.Venuj sa studiu aby si nieco v zivote dokazal,viac sportuj ! Sport posilnuje aj dusu.Nehladaj si priatelov , oni si Ta najdu.A v neposlednom rade pamataj ze Boh Ta obdari dobrymi priatelmi a dobrou zenou.