S velkou pravdepodobnostou trpim PTSP. Rada by som sa jej uplne zbavila. Podarilo sa to niekomu? Akym sposobom? Uzivam AD, navstevujem 1x do mesiaca psychoterapeuta, ale zlepsenie velmi slabe. Co robit dalej?
Posttraumatická stresová porucha
zewa ak by vám to nevadilo, mohla by som sa vás opýtať zopár otázok? píšem o PTSP diplomovku a potrebujem ešte zopár respondentov, ktorí by mi bolo ochotní odpovedať na otázky. je to samozrejme anonymne. ak by ste mali záujem, naozaj by mi to veľmi pomohlo.
Ja volakedy
Ahojte. Je tu niekto, kto trpí Posttraumatickou stresovou poruchou? Mám zopár otázok. Ďakujem
Ahojte, prosím Vás je tu niekto kto trpí Posttraumatickou stresovou poruchou? Mám zopár otázok. Ďakujem
Jednoznačne by si nemala byť ty tou, čo berie lieky. Tvoj manžel vie, že chodíš na terapiu a psychiatrovi? Ako na to reaguje?
Keďže je situácia u vas taká, treba ta rychlo stabilizovať pomocou liekov, lebo viem že s takou bolesťou akou sa stretavas je ukrutne ťažké žiť. Potom, ked budeš bez príznakov verím, že si budeš viac dôverovať a že bude mať aj terapia lepší účinok. A ty chceš s manželom zostať?
S manzelom stale zijem. On mi minuly rok navrhol rozvod, lebo som mu znicila zivot, najskor sa vyhrazal samovrazdou, potom hral velkoryseho, potom zacal klast podmienky, kazdy den ine, vykrikoval nezmysly, vyhrazal sa, zakazoval, prikazoval,vydieral, mna aj deti. Ked utoci na deti, strasne trpim a veziem sa dole. Nakoniec verejne vyhlasil, ze on sa rozvadzat nechce, lebo si nevie predstavit zivot bez nas, ale ja som po dvoch mesiacoch tohoto "tyrania" bola na dne, cele dni som sa snazila najst vysvetlenie a dovody jeho chovania a nevedela som sa na nic ine sustredit, len na ten strach, co zas pride. Kedze nieco podobne a este horsie som s nim zazila uz raz predtym , obavy z opakovania su vo mne. Nikto cudzi by nepovedal, ze sme mali nejake problemy, navonok sme normalny par. Ale ten strach a bezmocnost co ma pochyti zakazdym, ked sa blizim k nasmu domu ma strasne pali na hrudniku, obcas mi trpnu ruky a nohy.
Zmen psychiatra. Hned. Tomu tvojmu chyba kusok empatie. Skus zajst k nejakej zene-psychiatricke. Maju viac pochopenia pre taketo problemy. Som rada, ze ti terapia pomaha. Pre mna je a bola terapeutka velkou oporou.
S manzelom este zijete spolu?
zewa, dakujem za reakcie. Moj manzel psychicky ublizoval mne a dcere. Vo mne zostal ten strach, ze sa to moze zopakovat, lebo sa takto choval po dvoch rokoch zas. A hoci 1.x som na to zabudla a dostala sa z depresie, teraz uz neviem, lebo mam strach ze bude zas taky a ja sa psychicky zosypem znova. Moj psychiater si z toho robi srandu, vzdy ked som mu zacala rozpravat o problemoch, smial sa tomu. Skonstatoval zvysenu vztahovacnost, spytal sa ma naco potrebujem, aby mi niekto veril a vraj sa zbytocne zaoberam vecami, na ktore uz nemam mysliet. Ale po farm. stranke mi asi konecne dal dobre lieky. Nastastie psychoterapeut to vidi inak. Po pol roku sme sa asi dostali k podstate problemu. Bola by som stastna, keby sa mi podarilo ten strach prekonat.
No, ja si myslim, ze keby si odisla (prestahovala sa) z miesta, kde si tej neprijemnosti bola vystavena, tak sa ti velmi polepsi. Vymazat tie myslienky nevymazes nikdy. Len ich musis prijat ako sucast svojej MINULOSTI. Vyries si veci z minulosti, ktore ti este presahuju do sucasnosti a bude to ok :) Treba o tom vela rozpravat, mozno az do nemoty, az si jedneho dna uvedomis, ze je to uz strasne daleko. Jedine, co ti mozem poradit je doverovat terapeutovi. EMDR sa moze robit az vtedy, ked budes viac menej stabilizovana. Ked sa ti zase budu zobrazovat obrazy, cielavedome zmen cinnost, ktoru robis. Zober si mobil a zacni sa na nom hrat nejaku logicku hru karty alebo tetris alebo sa hraj nieco na PC. Pomoze ti to aspon ujst od tych myslienok kym sa im nenudes pripravena postavit priamo zoci voci. Ale to ta nauci terapeut. Ak ste este neorbili autogenny trening s odkladanim obrazov na nejake miesto a nevytvarala si si bezpecne miesto, skus sa ho opytat aj na to.