Rodicia sa boja

Príspevok v téme: Rodicia sa boja
bonnie393

dobry den prajem. mam rodicov ktory sa o mna strasne boja az to prehanaju. nepustaju ma nikde vecer a ani ked idem niekde na niekolko dni aj ked to nieje daleko od domova. mam 18 a urcite chapete ze dievca v mojom veku sa chce zabavat nieco zazit byt s kamaratmi aby malo naco vzpominat a nie sediet stale doma medzi styroma stenami. ubija ma to. nedavno som prisla domov o 19:00, von uz bola tma a otec namna aj s mamou vybehli ze kde som bola a ked som im povedala ze som bola s kamaratkou len tak sa prejst po meste tak mi povedal ze nemozem len tak chodit ze tak sa to zacina ze prv idem s kamoskou a potom to skonci zle. neviem sice co presne myslel ale serie ma to (pardon za vyraz). je sice pravda ze som nepovedala ze pridem neskor ale aj tak. a neviem preco mi nezavolal kde som ked sa tak boji. som slusne dievca. nepijem nefajcim a nedrogujem a nikdy som to ani nerobila a rodicia to vedia a nikdy som ani nic take neurobila zeby mali dovod mi neverit alebo bat sa. som s nervami v koncoch a ziadam vas o radu ako im to vysvetlit aby ma chapali. skusala som to uz asi tisic krat a roznymi sposobmi a vzdy sa to skoncilo hadkou. zacinam ich zato nenavidiet. uz nevladzem dalej. pomozte prosim.

bonnie393

Orol: jasne viem ze kazdy rodic sa boji o svoje dieta a som rada ze ich mam a priznavam ze to slovo "nenavidim" je silne a nemala som ho pouzit. ale kto sa stara o to ako sa ja citim? niesom domace zvieratko aby ma drzali doma a hovorili mi co mam robit!!!! chcem len trochu volnosti pretoze ma dusia. a po psychickej stranke to nieje velmi prijemne aspon nie pre mna.

Meretseger: ano aj nad tym som rozmyslala ale nechcem sa z nimi hadat a utekat z domu ked nemusim. nebude to dobre pre nich ani pre mna a nechcem ich ranit. chcela by som to vyriesit nejakou inou cestou ale ked to inac nepojde tak to tak urobim ale bude to ako posledna moznost.

Mimulus

Ja si nerobím srandu ale orol má pravdu - buď rada za takých rodičov. Nemôžem sa tu do toho miešať, pretože ja som mal na toto všetko internát a niekedy som tam ostal aj 3 týždne bez toho aby som rodičom zavolal :)

Meretseger

Mňa popustili na reťazi tiež až v 18, začalo to stanovačkou s kamarátmi a zatiaľ to skončilo u spoločného víkendu s priateľkou (teraz mám 20 rokov). Riešila som to nekompromisným dupnutím si a vypadnutím z domu, že po mne ani atóm neostal. O tej stanovačke najprv nechcela mama ani počuť, ale dotiahla som kamarátov k dverám bytu, tí sľúbili, že sa o mňa postarajú :D, a ja som už len hodila na chrbát plne zbalený batoh, že mama len pozerala. A vyšlo to, potom už narastala aj jej dôvera. Pokračovalo to síce cez úteky z domu, ale zároveň som sa osamostatňovala, riešila si veci sama, často ani nevedela, čo všetko a s kým mám rozrobené. A takto to prešlo do súčasného stavu, celý víkend u priateľky dosť ďaleko od nášho mesta, no problem. Dosť sa to uvoľnilo, keď som začala chodiť na vysokú, predsa len, takmer každý deň dochádzam, takže "odvážne" cesty za priateľkou boli povolené:)
A to som ešte k tomu diabetička, takže iste chápeš, že obavy sú dvojnásobné. Takže dupnúť, nesklamať a postupne si presadiť svoje. Tak nejak by som to videla.

orol

Dobrý večer,
- každý zodpovedný rodič sa bojí o svoje dieťa
-nezodpovedný rodič to má na háku, všakže
-takže buď rada, že máš takých rodičov
-keď ich nebudeš mať, tak budeš skuvíňať ako malé decko
-takže ich nedehonestuj pre nič za nič a nepíš tak silné slová o nich, že ich nenávidíš !
-však aj ty budeš mať raz deti a chcel by som vidieť, ako to budeš robiť ako matka ty.
- si myslím, že ti treba dať zopár na zadok a poriadne zamestnať, aby si mala v hlave vznešenejšie myšlienky.

bonnie393

keby som si priviedla domov kamosov tak by ich vyhodili este by ani prah neprekrocili. a nazor by nezmenili. a prosim vas nerobte si z toho srandu. ak nemate serioznu radu tak radsej ani nepiste. ale cudne je ze frajera mi dovolili mat ale von ma nepustia.