dobry den prajem. mam rodicov ktory sa o mna strasne boja az to prehanaju. nepustaju ma nikde vecer a ani ked idem niekde na niekolko dni aj ked to nieje daleko od domova. mam 18 a urcite chapete ze dievca v mojom veku sa chce zabavat nieco zazit byt s kamaratmi aby malo naco vzpominat a nie sediet stale doma medzi styroma stenami. ubija ma to. nedavno som prisla domov o 19:00, von uz bola tma a otec namna aj s mamou vybehli ze kde som bola a ked som im povedala ze som bola s kamaratkou len tak sa prejst po meste tak mi povedal ze nemozem len tak chodit ze tak sa to zacina ze prv idem s kamoskou a potom to skonci zle. neviem sice co presne myslel ale serie ma to (pardon za vyraz). je sice pravda ze som nepovedala ze pridem neskor ale aj tak. a neviem preco mi nezavolal kde som ked sa tak boji. som slusne dievca. nepijem nefajcim a nedrogujem a nikdy som to ani nerobila a rodicia to vedia a nikdy som ani nic take neurobila zeby mali dovod mi neverit alebo bat sa. som s nervami v koncoch a ziadam vas o radu ako im to vysvetlit aby ma chapali. skusala som to uz asi tisic krat a roznymi sposobmi a vzdy sa to skoncilo hadkou. zacinam ich zato nenavidiet. uz nevladzem dalej. pomozte prosim.
Rodicia sa boja
fero11111: klucky a zamok iny nebude kedze ani kluce nemam :D ale mne ide o to ze teraz mam take obdobie kedy sa potrebujem vyblaznit. a proste mi to neroby psychicky dobre ked kamarati idu niekam alebo sa ide niekam zo skoly a potom mi hovoria svoje zazitky a ja si pomyslim aka skoda ze som tam nebola a chce sa mi revat pretoze sa potom citim taka osamela a von zo skupiny. potom sa so mnou ani nerozpravaju kedze som tam nebola tak neni o com sak jasne ona ani nevie o com rozpravame lebo je ocov maznacik a nechce ju nikam pustit. a kym sa dostanem na vysku tak to budem este 3 roky cakat a do vtedy sa asi zblaznim. aj teraz mam slzy nakrajicku.
ta len ti dobre chcem to kcomu si dosla tuto s ludmi :) je blbost aby si si ty dupala ... pockaj na vs alebo na nieco a vymyslaj si program do vecera ze musis byt v skole alebo tak proste ... ale dupat ze buchnem dverami to je onicom to len sa ti vrati jak bumerang len aby si klucky nemala a zamok ine ked sa vratis s t ho dupnutia ...
orol: ak to ide aj bez dupnutia tak ako? ked uz nestaci ani to normalne vysvetlit a nechcu ma pochopit??
fero11111: "skor komunikuj ako dupaj" uz som to skusala 1000x a nepomohlo...
ty chces dupnut zlata moja sa spametaj dupaj si ked budes moct dupat pokial ta zivia staraju sa o teba tak si dupaj tak na zachode a ver mi ze to ze si dupnes ta bude stat hodne vela a to dupnutie si zapametas ... radim ti nedupat ... a skor komunikuj ako dupaj ide zima mala si dupat v lete ked sa este vonku da ako tak prespat ... ale teraz v zime dupanie nema moc vyznam
Veruže má pravdu bonnie, súhlas. Vidno, že sa nenechá „zvyklat“ a uvažuje samostatne a logicky. Oceňujem a páči sa mi, že sa sa v tejto situácií postavila na „stranu rodičov" (v danom prípade konkrétne otca ) Všetko dobré želám bonnie, nech sa ti podarí, čo chceš. Ale opatrne a s rozumom, nie dupnúť, ide to aj bez dupnutia – cháp aj rodičov, oni ti to nerobia naschvál, oni sa proste len o teba boja - to je vlastne aj názov témy.
Bonnie má pravdu, skôr by to jej otec povedal v hneve, ale nič by to nedokazovalo. Koľkokrát som viedla s matkou krvavé hádky a povedali sme si všeličo možné... Vsugerovala som si, že ma nenávidí (svojho času, keď som bola menšia, som dokonca mala ideu, že nie je mojou pravou mamou a svojich rodičov si musím niekde nájsť:). Pokúšala som sa kvôli tomu viackrát o samovraždu, rezala som sa kvôli nášmu vzťahu... Ale viem, že v skutočnosti jej na mne veľmi záleží, že jej nenávisť je len mojím bludom a - nuž, čo by som bez nej robila:) Len to presadzovanie sa a dokazovanie, že už nie sme malými deckami, je občas ťažké, no...
helper nesuhlasim s tebou pretoze keby povedal nieco take tak to neznamena ze mu na mne nezalezi. mohol by to povedat alebo skor by mu to mohlo vypadnut zo zlosti lebo vie ze aj tak nepojdem lebo nemam kam ist. to nedokazuje ci mu na mne zalezi alebo nie. a nechcem sa mu takto vyhrazat ze odidem atd. urobim to tak ako som uz nizsie napisala. proste si dupnem a presadim si svoje poviem kde idem a kedy sa vratim zavriem dvere a bodka.
No proste mu musíš vysvetlit že ťa to už nebaví a že chceš žiť svoj život aj s inými ľuďmi a ak to nebude tolerovať, tak ho opustíš. Ak sa naozaj o teba tak bojí ako tu píšeš, alebo skorej ako to tvrdí on, tak by sa mal zlaknúť a mal by ťa začať viac tolerovať.
Ak zareaguje tak, že ti povie niečo ako napr.toto: Tak zmizni z domu aj tak nemáš kam ísť. Samozrejme že nikam nechoď, ale ak ti toto povie, tak aspoň zistíš, že jediný kto celý život klamal bol on a to už v tej najhlavnejšej veci, že mu na tebe záleží.
helper: ja som mu uz vysvetlovala to ze sa o seba viem postarat aj sama a nie raz ale on mi vzdy povie ze aj on bol v takom veku ako ja a aj on si to myslel. proste sa robi mudrym ze vsetko vie a chape ale pritom nic nevie a nic nechape. ja uz to ani neskusam. a ako by som mu mala naznacit ze by o mna mohol lahko prist? nic ma nenapada.
Vysvetli tvojmu otcovi, že sa vieš už o seba postarať aj sama a že máš aj svoje záujmi ako ostatné dievčatá v tvojom veku a ak to nepochopí, tak mu naznač, že by o svoju dcéru mohol lahko prísť.
A hlavne mu povedz, že ti už musí začať veriť, pretože veľa toho čo tu píšeš je vlastne o tom, že tvoj otec ti neverí. Nepochopím jednu vec, keď neverí tebe, tak prečo si neoveruje informácie aj u niekoho druhého. Napr. píšeš, že ste mali neakú akciu v škole, lenže on ti neveril, jednoznačne si mu mala povedať nech do tej školy zavolá a overí si to, ale kľudne ho to mohlo napadnúť aj samého. Neviem, ten tvoj otec bude asi veľmi divný človek.
