Ahojte ,mala som priateľa cca 2 mesiace . Zo začiatku to bolo krásne , no potom sme sa veľa hádali , veľa vecí mi vyčítal ,ja jemu tiež , ublížili sme si .
Rozchádzali sme sa asi týždeň , pretože obaja sme v tom boli stratení . Teraz s ním som v kontakte ,ale nie príliš .
Po rozchode sme sa stretli len raz ( niečo som potrebovala ) a skončili sme pri pozeraní filmu , bozkoch , smiali sme sa akoby nič , rozumieme si .. atď ... V očiach som videla ,že váha , posobil zraniteĽne ,nikdy som to v ňom až tak nevidela . Potom sa však znova pár dní neozval .
Ja neviem , necítim k nemu hnev aj keď mi ublížil , všetko sme si povedali ... dnes mi písal ,že by chcel byť so mnou , aj keď to je šialené .
Myslím ,že ani on ani ja nevieme čo vlastne cítime . Je tam strašná príťažlivosť , keď sme spolu všetko je krásne , ale keď nie ,tak to je na nič . Hádali sme sa snáď pre všetko , ten vztah nemá budúcnosť ani nič ...
Ja už nič nechcem riešiť , neviem prekusnúť určité veci . Lenže , prečo by som sa s ním nemohla občas stretnúť , aby sme vypli , zabudli na všetko a nič neriešili ?
Aký máte na niečo také názor ? Neviem ako sa lepšie na to spýtať , viem však ,že by to muselo byť tajne ,pretože kamarátky , rodina by to nepochopila ..
