Celé to začalo cez prázdniny. Išli sme ku krstnej mame, a keď sme sa odtiaľ vrátili, bolo mi strašne smutno. Všetky veci ktoré mi to pripomínali som nechcela vidieť pretože vždy keď som sa na ne pozrela bolo mi do plaču. Keď ma to potom prešlo, bola som už v pohode a neriešila som to. Nedávno som začala čítať jednu horrorovú knihu, z ktorej som mala zlé sny. Na druhý deň som chcela tú knihu chcela vyhodiť z okna a nechcela som počuť už o ničom čo bolo v tej knihe. Vždy keď niečo také počula vtedy znervóznela som. Tú knihu som preto prestala čítať. Teraz mám však obrovské depresie, pretože mám o seba strach. Tákéto veci totižto nie su vôbec normálne. Z toho by som ešte taký strach nemala, ale otcov brat má chorobu ktorá začínala presne s takými príznakmi a vtedy bol asi v takom veku ako som ja teraz. Prejavuje sa to tak, že niektoré veci, ktoré nemá rád chce vyhodiť z okna alebo ich proste už nikdy nechce vidieť. Snažila som sa to povedať aj otcovi no ten hovorí že si to len namýšlam, ale ja mám naozaj strach! Prosím poradťe mi, vopred ďakujem.
Mám strach že som psychicky narušená!
Skús navštíviť nejakého odborníka, alebo skús o tom s niekym v kľude pokecať.
blbé
A co ked ta spravil tvoj stryko? Matka je stale ista, ale otec nikdy.
lala, psychická porucha nie je len taká jednoduchá vec, ktorú zistíš na základe nejakých naoko podobných príznakov. Tvoj otec pozná svojho brata oveľa lepšie ako Ty, a teda pozná aj jeho chorobu dôkladnejšie. Mala by si mu preto veriť, keď Ti hovorí, že to, čo si Ty myslíš, že je príznakom choroby, s ňou v skutočnosti nemá nič spoločné. Si veľmi mladučká, nezaťažuj si svoju hlávku takými úzkostlivými predstavami. Nemysli na uja a sústreď sa na to, čo tvorí Tvoj život - na rodičov a súrodencov, na školu, kamarátky, koníčky, venuj sa tomu, čo Ťa baví.
mám 13 rokov a môj strýko má chorobu pri ktorej mu vadia nejaké veci ako alkohol, niektoré miestnosti v dome, maľby, zrkadlá atď. tieto veci chce buď zničiť, alebo vždy keď ide okolo nich, tak si zakryje oči.
lala_156, koľko máš rokov?
Z toho, čo si napísala, nič nenasvedčuje tomu, že by si mala mať nejakú psychickú chorobu.
U krstnej mamy si sa mala dobre? Ak áno, je len prirodzené, že Ti bolo smutno, keď si sa vrátila domov. Ja som tiež zažívala pocity smútku a ľútosti, keď som sa vrátila z prázdnin alebo z výletu, kde som sa mala dobre. A čo sa týka tej hororovej knihy, na tvojom mieste by som ju aj ja vyhodila. Horory neznášam, a keby som ešte z toho mala mať zlé sny, hneď by kniha z toho okna letela :). Stresov má človek v bežnom živote dosť, prečo by si mal pridávať ešte takýmito knihami?
Na Tvojich reakciách, ktoré si popísala, nevidím nič chorobné. Nemaj preto zbytočný strach dopredu z toho, čo sa Ťa vôbec nemusí týkať. Len tak pre informáciu: akú chorobu má Tvoj ujo?
Daj si spravit kompletne psychologicke testy a neotravuj nas tuna. Chapes? Co my sme nejaki psychologovia, ci co? To su mi temy. Aj ja mam strach, ci nie som psychicky naruseny, ale ja ten strach mat nemusim, lebo naruseny som:DDD Ale nie moja, myslel som to len zo zartu. Vidis tie vykyvy? A to ze mam len schizofreniu:DDD
Nemusis byt zrovna narusena, ale odporucala by som ti vyhladat nejakeho dobreho psychologa, s ktorym sa mozes o svojom strachu porozpravat. Z toho co pises mozes byt len netrpezliva a dost citliva, neviem kolko mas rokov, ale ak si v puberte, tam su taketo vykyvy psychiky uplne normalne.
Samozrejme dobry psycholog v tom moze hodne pomoct, ale existuju aj rozne vyzivove doplnky, ktore ukludnuju a su protidepresivne. A aj vlastna snaha, kontrola nad svojim psyche , ci uz vyhladavanim dobrej spolocnosti, ukludnujucou aktivitou(thai chi, joga, dlhe prechadzky v tichom prostredi s hlbokym branicnym dychanim) meditacia a podobne pomahaju zvladnut rozne dusevne situacie.
Aj plny program v praci a zivote casto nedava moznost na prilisne sebalutovanie, vnutorne vykonstruovane konflikty z knih a filmov so skodlivou tematikou.
No a treba mat dobry, mysel ocistujuci spanok, aj na to su metody a prirodne prostriedky, ako si to zabezpecit.
