Ahojte, viem ze tu uz bolo asi takychto tem vela, ale potrebujem sa "vyrozpravat" a pocut aj nazor nejakych nezainteresovanych osob. Som so svojim priatelom 8 mesiacov a v poslednych dnoch sa zacalo vsetko rucat. Priatel mi pred tyzdnom oznamil, ze nevie co ku mne citi a ze ma berie skor ako super kamosku a ze ma teda asi nelubi. Kedze mi dal dost jasne najavo ze nechce aby som sa ho nejako dotykala alebo bozkavala tak som sa stiahla a rozhodla som sa, ze ho necham tyzden tak, aby si uvedomil, ci mu chybam alebo je mu bezo mna lepsie. Tiez som nemohla prist k nemu do bytu a tvarit sa ze mi jeho chladnost neprekaza a stale to koncilo mojim placom, ktory som nemohla ovladnut a on ho povazoval za natlak. A tak sme boli v kontakte par dni len prostrednictvom netu, kedy sa zdalo ze je vsetko ako tak ok a sam ma zavolal vonku co ma potesilo, no vzapeti si zmenil status na fb zo zadaneho na koplikovany vztah (viem poviete si, ze co tu riesim nejaky blby fb) a ked som sa ho opytala, ze preco tak to odovodnil tym, ze sa ho viaceri pytali co robi tak po veceroch na nete a preco nie je so mnou. Nikdy ho taketo veci netrapili a zrazu pouzije toto ako argument? Nieco vo mne mi vravi ze jeho chlad a taketo verejne priznavanie sa, ze nie je vsetko medzi nami ok je koli nejakej zene.
A mne to sice prislo luto ale uz som ani neplakala a skor zacinam pestovat v sebe hnev, co tiez nie je dobre. Opustit ho nedokazem, ale ani zadne dvierka mu neplanujem robit. Najprv mi tvrdi, ze na neho tlacim a ked mu dam priestor tak mi vytkne ze je po veceroch sam... tak ja uz neviem co mam robit.
A prepacte, ze som sa tak rozpisala, ale uz neviem ako dalej. Za vsetky reakcie dakujem :)
Neviem co odo mna caka ...
to je nejaky chudak podla opisu, smutok za nim je zbytocny a ze 32, fu, ten kým dospeje, mozno bude mat 60
Ty si ho sklamala, ze si nespravila statnice, a preto voci tebe ochladol? omg..utekaaaj
Podla mna to je obyčajný zmrd.. a nemá ta rád
Inak niekedy sa tak zamýšlam nad tým , aký je moj priatel a či som pri nom naozaj štastná.. no ako niekedy čitam niektoré prípady tu na fore , tak som najštastnejšia na svete že ho mám
I
No milá moja, to čo máš za chlapa? Priateľ ťa má podporovať a keď aj v niečom zlyháš, má ti byť oporou a povzbudiť ťa a nie vravieť, že si ho sklamala.
Asi v tom bude buď iná, alebo je dosť možné, že ide aj o to, že má prehnané očakávania na svoju priateľku a ty ich podľa neho nespĺňaš. Neviem čo chceš počuť, každý ti tu poradí, aby si mala trochu hrdosti a nechala ho. A ty budeš stále opakovať, že ho nechať nechceš.
Zara, chybu robíš TY, že sa chceš správať tak, akoby to asi niekto čakal a nie tak ako sa chceš správať ty. Fakty vieš, tak sa im postav čelom a neuhýbaj, nepremýšľaj nad tým, čo od teba čaká priateľ, ale nad tým, či chceš byť s človekom, ktorý ťa neľúbi len preto, lebo ho nedokážeš opustiť. To je dosť blbý dôvod na to, aby si zostala vo vzťahu. A je úplne nad slnko jasnejšie, že skôr či neskôr sa s tebou rozíde on. Len zbytočne predlžuješ agóniu. Proste to nevyšlo. Ide sa ďalej, neni to nič strašné.
Mimochodom, on ti predsa nevytýka, že je po večeroch sám, len ti odpovedal na otázku - prečo si zmenil status na FB.
32??? čo prosím??? 32??? on má 32 a potrebuje si menit statusy na fb?? preboha utekaj!! utekaj jak ti sily stačia !! nebudeš mat pri nom dobrý život .. z toho tvojho pisania som mala pocit že ma maximálne tak 19 rokov !!
ako osem mesiacov je uz nejaka doba len tak sa na neho vykaslat, lebo momentalne ma nejake svoje "mentalne problemy"..nechala by som ho vychladnut..daj mu cas, pocas ktoreho ho absolutne nekontaktuj..nech sa uvedomi, ci mu chybas a co k tebe vlastne citi..ale podla mna nie je dostatocne vyzrety, ked to potrebuje riesit na FB a oznamovat svetu, ze je to medzi vami take a onake..najprv by ste si to mali vyriesit vy dvaja medzi sebou a hlavne on sam v sebe..
Tak vam obom velmi pekne dakujem za nazor, a teraz ta asi sokujem :))) ale ma 32 a ja 23, je medzi nami velky vekovy rozdiel avsak bolo to az do isteho momentu super, vyhovovalo mi ze nie je ako vacsina v mojom veku. No tohto roku som mala statnice a nespravila som ich hoci som sa naozaj snazila a on mi tvrdi ze odvtedy co som ho v tomto sklamala akosi ochladol. Aj ked viem aky je narocny na seba a aj na svojich blizkych tak sa mi to zda nefer.
Aj ked ma to vsetko velmi zranuje nedokazem ho este opustit aj ked zacinam nad odchodom coraz viac rozmyslat lebo prosit sa niekomu o lasku urcite nebudem. Len ma to vsetko velmi mrzi a potrebujem pocut aj nazory inych lebo doma sa tvarim ze je vsetko ok lebo nasi ho maju radi no uz tyzden trpim a po nociach placem a nespim.
