Pred týždňom mi oznamili že mam rakovinu prsnika. Aj napriek tejto zlej sprave som šťastna že mi zistili rakovinu. Nechcem sa liečiť, žiadne chemoterapie, nič. Tešim sa na smrť, tešim sa že tu už nebudem. Asi som jedina na svete kto je štastny že už nebude žiť. Citite to aj vy niekto takto, alebo som jedina.
Som šťastna že mam rakovinu
Tešíš sa na smrť, ale tešíš sa na umieranie? Pretože pri tejto chorobe je smrť to najjednoduchšie
ou, to nie, radsej zrazenie autom
Mam 30 rokov. Tešim sa nechcem žiť nechcem mať už žiadne starosti - je ich dosť. Jednoducho pokoj. Život je ťažky a ak sa mi vymkne z ruk aj tak skončm ako bezdomovec. Nechcem žiť a som s rada že mi zistili rakovinu. Je to ako osud
si robíš kozy z nás.
Velmi zvlastny prispevok. Mozem sa opytat na tvoj vek? A preco sa tesis na smrt?