Sama mam stafforda, plne socializovaneho, do 4 rokoch bol v pohode, hraval sa so psami, detmi, behal bez voditka, kosika...az kym na neho nezavrcal jeden pes. Najprv sa onuchavali, krutili chvostami, v tom cuvac zavrcal, vyceril zubiska a moj sa do neho pustil. nastastie ten cuvac utiekol a jeho majitelka zachytila toho mojho za obojok(nestastie ho poznala ako mazla, tak sa ho nebala chytit, co sa jej dodnes cudujem)... Ten moj bol vzdy submisivnejsej povahy, napr. pri hrach - ostatne psy po nom skakali, kusali ho a on nic. preto som vtedy zostala velmi prekvapena, zarazena, vystrasena... Od vtedy sa moze uz len s fenami, so starymi znamymi, ale pri novych psoch je v strehu(poznam, ked to ide na neho) a radsej s nim bocim... Do kontaktu so psami sa ho uz bojim pustat, ked niekto nastojci, ze nech sa aspon onuchaju, tak vzdy mu pred papulu dam svoju ruku, v domneni, ze mna nepohryzie(samozrejme odtrenovane strkanim ruk do misky, ked zerie a pod.)
Bojove psy lubim, bojujem, za ich prava, ale su trosku nevypocitatelne, preto by ich mali vlastnit ludia, ktori uz nejakeho psika v minulosti mali a su zodpovedni... Lebo aj ked mu date najlepsiu vychovu, moze raz prist skrat a vtedy je pes v tranze- ani obraz, ani zvuk...