ahojte, mám 21 rokov a som tehotna...s priatelom sme ešte babo nechceli ale stalo sa napriek tomu že beriem hak už 2 roky pravidelne...lekár mi povedal že sato može stat ale len ojedinele..zo začiatku sa priatel na babo tešil no teraz je všetko úplne ine..v rodine su hadky lebo sa nejdeme brat...on ma 27 ale ešte sa nechce ženit a podla mna na svadbe až ta nezaleží..po týchto všetkých problemoch a už aj hadach s priatelom sa vobec neviem tešiť z bábätka..tento rok mam Bc štátnice, v škole mi kvoli thotenstvu robia problemy..som z nervami na koncoch, mam strach že som neni pripravená byt mama..aj ked detisom vždy chcela mat..chcela som sa spýtat či niektora z vas otehotnela neplánovane a tiež mala zo začiatku takéto pocity..že ste sa bali toho čo bude a na babo sa ani netešili...a či sa to zmeni alebo som zla mama :-(((som zufala...
Neplánovane tehotenstvo
neboj ja som mala sice 25 ale tiez sme to neplanovali hlavne ja cely svet sa mi zrutil, len my sme mali vyhodu ze som mala po skole a mali sme byt ale neboj vsetko to prejde a potom zistis ze to vsetko tak malo byt ako na to prichadzam ja teraz drzim palce
Tak ja som otehotnela ako 21ročná a tiež to bolo neplánované. Odstupom času môžem povedať že to aspoň pre mňa bol ideálny vek na dieťatko. Presne ako ty som začínala tretí ročník..nemám rada reči typu - nie si prvá ani posledná, čo už stalo sa, zvyknete si...zober si to tak, že niekedy bolo normálne otehotnieť práve v takomto veku, nemáš zase 15. Ja som tehotenstvo znášala super, nebývalo mi zle, veľa som nepribrala, nemala som obavy o dieťa ani si nepripúšťala že by niečo mohlo byť zle..je pravda že ma hnevali reakcie okolia, citila som sa dotknuta..ale v takychto chvilach spoznaš dobrych ludi a skutočnych priatelov. Prvé mesiace boli psychicky naročne kvoli okoliu a ako to zvladnem, citila som sa nepripravena, ale na druhej strane každa buduca matka ma obavy. Skolu som dokoncila uspesne, chodila som externe, vydala som sa ked mala malinka 4 roky, tak isto mi ani nejako neubralo zo spolocenskeho zivota, manzel bol s malinkou ked som si niekedy vybehla s kamoskami von, ano aj na diskoteku :) A naopak, ked on sa chcel ist odreagovat, zostala som zase doma ja, manzel mal vtedy už 33 rokov, bol schopny sa o nas postarat, byvali sme vo vlastnom. Praveze ja som citila ovela viacej naplneny zivot nez predtym ked som nemala malu..ked si to predtym tak vezmem, tak som zila vtedy velmi prazdne - skola a inak vonku s partiou, čo možeš robiť aj ked maš babatko, my sme si vždy hovorili že male sa ma prisposobiť nam a nie my jemu..Teraz už je malinka samostatna a kamošky čo vtedy ohrňali nosom, kopec ich ma teraz problemy s počatim kvoli veku, celkovo su nervozne, boja sa že nebudu mať deti vobec a či budu zdrave..to len dnes je móda mať deti po 30ciatke, tak ked otehotnies skorej všetci to beru ako zločin proti ludstvu :) Mne vtedy lekár sám povedal, že zo zdravotného hladiska, je to najlepší vek na dieťa. Stihla som aj karieru, aj školu, aj rodinu, aj zábavu a vobec to nelutujem že som sa vtedy rozhodla babatko si nechat.
To čo sú za otázky, to akoby sa kohút pytal ako ma oplodniť sliepku. Také veci idú prirodzené nieje nato návod :)
Môžem sa opýtať .. 8 dní no vlastne 9 už mi meškajú krámy.. mala som pohlavný styk s priatelom bez ochrany .. robila som si už 2 testy a boli negatívne potrebujem poradiť prosím .. dosť sa bojím ..chcem len počuť že nemožem byť tehotná :/
Moja mne sa stalo to iste sice sme boli svoji. Neboj vsetko prejde a budes sa tesit. U nas v. Rodine sa vsetci tesili a mala som pred ing skuskami takze podobne ako ty. Nechapem co ti robia v skole problemi co ich do toho preboha si olnoleta. Nenechaj si ujst krasnych 9 mesiacov. Aj ked to nebude lahke zvladla som to ja zvladnes to aj ty. Hlavu hore a nezabudaj ze cakas babo. Hlavne ziadny stres.
Milá luluska, myslím si, že sa tvoj priateľ len zľakol, určite sa to zmení, keď sa to maličké narodí.. ak ste bábo naozaj neplánovali, tak sa mu ani nečudujem, určite potrebuje trochu času, kým sa s tým vyrovná a aj ty, veď si mladunká. Čas všetko vyrieši, hlavne si skúste sadnúť najprv vy dvaja a porozprávajte sa úprimne o tom, čo podniknete a zdôver sa mu aj ty so svojimi pocitmi, veď budete rodičmi.. a potom si o svojich plánoch pohovorte aj s rodičmi, určite uvidia, že ste sa rozhodli tak ako ste sa rozhodli a budú to rešpektovať a podporovať vás. Držím palce, a hlavne si to celé užívaj keď je už na ceste :)
Rodičia si zvyknu a školu si na rok prerušíš
Nečudujem sa, že si smutná hlavne z tých hádok a prekvapená z toho, čo sa stalo. Nie si prvá, ani posledná. Určite sa to zmení, keď sa dieťa narodí.
