Ahojte,
ako by ste postupovali, keby ste boli v mojej koži?
Mám 18 rokov, od 15 som trpela anorexiou. Mám odvtedy veľké zdravotné problémy. Stačila 1 hlúpa poznámka od človeka, ktorého som si veľmi vážila. Našťastie,som sa z nej už vyliečila.
Sama. Nikto mi nepomohol.
Hľadala som príčinu, prečo som si tak neverila, prečo som mala pocity menejcennosti a nízke sebavedomie.
Príčinou bola moja rodina-otec si ma odmalička nevšímal, moje názory ho nikdy nezaujímali...vždy som bola tá malá Helenka, ktorú netreba počúvať. Mama mi vždy vsugerúvala jej názory, a ak som kládla odpor, hneď som bola ja tá zlá..nemohla som si myslieť niečo iné, ako ona...chcela aby som bola ako ona.Dokonalá.
Mám ešte 2 starších bratov. Nikdy ma nepochválili, nikdy mi nepovedali nič povzbudivé. Jeden berie drogy a druhý má ťažkú depresiu. Ja som pokope držala celú rodinu. Snažila som sa, aby sme trochu fungovali,ale o veciach, ktoré nás trápili najviac sme sa rozprávali najmenej...trápila som sa so všetkým sama...a pritom som nerobila nikomu nič zlé, ja som bolá tá, čo všetkých utešovala, ale mňa každý odkopol, ked som to potrebovala, hlavne spolužiaci na strednej.
Teraz mám 18 a gympel za sebou. Dostala som sa na prestížnu vysokú školu. Konečne budem mať pokoj...ale naši mi to platia, ale ja ich nechcem ani vidieť. Mala som hrozné detstvo bez štipky porozumenia.
ja som sa na tú školu tešila, ale keď viem, že ma budú 5 rokov živiť a že mi to budú hádzať na oči, radšej by som išla do pokladne do tesca a mala svatý pokoj. Už som sa z toho tlaku zrútila, beriem AD...neviem, čo ďalej..najradšej by som skapala na mieste...
Neznášam svojich rodičov...
no a ked si sa tam hlasila, tak si akoze nevedela, ze ti to rodicia budu musiet platit? ved to je snad jasne nie?
mozno sa lutujes viac, ako by bolo vhodne. chvalit ta mali rodicia, nie surodenci, to mas kapco pomylene.
kazdopadne, ked su ti ochotni to platit, tak to vyuzi. ani nevies, aka mozes byt rada, nie kazdy ma take stastie. a minulost hod zahlavu.
,,Čoho sa na nás dopustili druhí, s tým už sa nejako vyrovnáme. Horšie je to s tým, čoho sme sa na sebe dopustili sami,,
(François de La Rochefoucauld) Neviem, či si dokážeš odpustiť sama sebe. Ja som to za 15 dlhých rokov nedokázal a neviem, či to niekedy možné bude. Môžeš len dúfať a pamätaj mysli na krásnu budúcnosť - poženie Ťa to vpred a dodá silu :D
hellenie však počkaj, keď raz rodičov nebudeš mať... o to bolestivejšie budeš trpieť za to, ako sa k nim teraz správaš, vnímaš ich a... odsudzuješ...
Ja nie som za to, aby si nejake peniaze davala. Rodicovstvo nie je obchod, ze co do decka vrazim, to z neho neskor vyzmykam naspat. Pekne ty len studuj za vase peniaze (nie ich, ale vase-ste rodina, najuzsi zvazok-rodicia a ich deti), dobre dostuduj a potom mozes zacat zarabat. Isteze, je dobre si privyrobit pocas VS, urcite sa ti obcas podari nieco zohnat na prilepsenie, ale to budu tvoje peniaze. Tvoje vlastne. Ked rodicia raz budu nevladni, az potom prides na rad s pomocou ty.
Nezabudni-oni sa rozhodli ta splodit, nikto nad nimi nestal s pistolou na spanku, skor si pri tom plodeni dobre uzili. Ich povinnostou je sa o vysledok tejto snahy postarat az do doby, kym nebudes schopna sa o seba starat ty sama.
Takze este raz-studuj a zi, ich nezmenis, ale nech si plnia svoje povinnosti voci tebe. Pretoze to nie je moznost, to je nutnost, povinnost.
neviem čo Ti napísať ale asi DRŽ SA :D Dokonči školu a skús aj keď viem, že sa to dá len ťažko vydržať tých 5 rokov. Na rodinu nesmieš zanevrieť, pretože je to jediné čo teraz máš a domov nech je akokoľvek bezútešný, je predsa len domov. Asi Ti to veľmi nepomôže ale sústreď sa hlavne na školu a vždy si predstav aké to asi bude ak ju skončíš. Ešte Ti nezačali skutočné problémy, tie začnú až potom, keď sa úplne osamostatníš a už to nikdy späť nevrátiš. Musím uznať, že ak sa človek dokáže dostať z problémov a ešte takých vážnych sám je veľmi silný. Nikdy na toto nezabudni a držím Ti všetky palčeky :D Nebude to jednoduché a pamätaj, že každý rodič má individuálny pohľad na výchovu detí. Ty jediná si to dokázala, ani Tvoji bratia určite toľko nedokázali ako ty tak prečo by si sa mala podceňovať? Si silný človek, no nezabudni, že výchova Tvojich rodičov nemusela byť úplne úspešná a že Tvoji bratia Ťa budú určite potrebovať či už ten čo droguje alebo ten čo má depresiu. Asi zato všetko môže prostredie takže sú na tom podstatne horšie ako ty. Dúfam, že som Ti aspoň trošku poradil a kľudne vyštuduj za rodičovské peniaze, nájdi si popri škole prácu a na konci im to všetko čo do Teba kedy vložili vráť aj s úrokmi! Tak zatiaľ
orol...je veľmi ľahké kritizovať, to som už zažila na vlastnej koži..ty nevieš, čo som si prežila, ale ďakujem za radu, cením si to.
Ja len neznášam pretvárku...všetci sa tvária ako fungujúca rodina...a pritom sa rodičia navzájom podvádzajú.
Nebaví ma to.
Viete, čo je anorexia? čo som si prežila??
Chyby robí každý, a ja som rodičom odpustila..len sa neviem zaradiť do života.. Sama sebe odpustiť neviem...nedokážem to...ale vy sa máte, vás vypelhali pekne..mňa každý iba kritizoval!!..ja som doma za celý deň nepovedala ani slova, aby som niečo nespackala..úplne som trpela...a tá vysoká škola je veľmi náročná, keby som chodila na brigády, hneď by som skončila. Ale ja sa tak túžim osamostatniť, už nikdy viac ich nevidieť, iba im posielať peniaze, ktoré do mňa vrazili.
Helenka, je mi smutno, keď čítam, aký si zažívala prístup rodičov ako dieťa, poznám to - žiadne pochopenie, výčitky, neustále posudzovanie, hodnotenie, akoby podmienená láska a človek sa aj tak nezavďačí. Od svojich rodičov choď čo najďalej, ale nezanevri na nich. Oni za to nemôžu, niektorých ľudí posadne ich pomýlený názor na výchovu detí, zároveň majú problém s vlastným egom, riešili veľa vecí za pochodu, existenčné záležitosti + práca + tri deti a nikto učený na zem nespadol, nikto im nedal návod. Snaž sa im odpustiť a nedávaj im pocítiť, kde spravili chybu. Nikto nie je bez viny. Ani ty. Na svojom osude máš aj ty sama veľký podiel a čím skôr si to priznáš, tým ľahšie odpustíš rodičom. Spravila si chybu ty sama, aj keď si to mala ťažké a si veľmi silná, že si ju dokázala napraviť, zobudila si sa dosť skoro a patrí ti veľký obdiv. Nehľadaj ho však inde len u samej seba. Toto je jedna z vecí, ktorá ti môže výrazne pomôcť ku kladnému sebahodnoteniu, na hodnotení nikoho iného nezáleží. Pouč sa z toho - je také ľahké spraviť chybu, ale je sakra ťažké ju napraviť. Chodíme po tenkom ľade, taký je život. Čo sa týka školy, nájdi si popri nej brigádu, prípadne polovičný úväzok, nočné smeny... čokoľvek budeš zvládať.
-pri všetkej úcte k Tebe, zatracuješ najbližších - bratov, rodičov, spolužiakov, ale seba vyzdvihuješ...
P.s- pýtaš sa ako postupovať?
-no tak, že začneš počas štúdií brigádne pracovat a zarábať
-a všetky peniažky rodičom pekne vracať
-fyzická práca oslobodzuje človeka od duševných útrap
-a tak sa budeš cítiť VÝRAZNE LEPŠIE AJ TY.
