Je mi jasné, že sebapoškodzovanie nie je správne, ale naštvalo ma, keď mi to dnes psychologička zatrhla (tak isto aj bývalý psychológ, ako som ho len za to znenávidela!).
Nerobím to so suicidiálnym motívom, ubližujem len a len sebe... fyzicky, okej...(a vari na mne záleží?) a postavu už aj tak nemám peknú, tak čo je na pár blbých jazvách? :(
(...alias záchvat závisláka)
Len pár blbých jaziev...
Meretseger
Jane_3sto18
Pampeliska - viem veľmi dobre, že rezať sa je veľká hlúposť a predsa to nemôžme do konca života takto ťahať. Ale niekedy fakt musím. Nedá sa odolať.
Ja som vydržala najviac asi mesiac čistá, ale teraz j to viac v pohode, kedysi som sa rezala určite raz do týždňa (možno aj 2x), teraz sa režem tak dva razy, tri razy do mesiaca, ako kedy. A keď na to dostanem chuť, tak sa snažím myslieť na niečo iné, alebo sa snažím robiť niečo iné, v konečnom dôsledku sa snažím zaspať, lebo až večer to môžem realizovať.
Meretseger
Pampeliška, beriem Lamotrigin Actavis a Questax, mala by som i Sycrest, ale keď som si prečítala zoznam vedľajších účinkov, akosi sa mi do toho nechce...
Potom divné stavy spavosti a prepady dole? Jo, jo, presne tak. Preto teraz tak zúfam nad tým, či rezať alebo nie.
Psychicky je to perfektné, natoľko, že ten následný prepad je na zbláznenie. Uvažovala som aj nad samovraždou (a stále sa s tým pohrávam, ale viem, že to nespravím), tak zle mi potom bolo.
Vieš čo, hypoglykémie ani neboli, podarilo sa mi zredukovať ich, čo je suppa, aspoň podľa mojej diabetologičky. Nanešťastie sa mi to podarilo natoľko, že sa mi hemoglobín navýšil z nejakých 7,6 na 9,5, čo je dosť katastrofálne.
Meret...,
jo vlastně, BEP, to chápu. Máš tedy Lithium nebo Depakine chrono...či co to teď dávají?
Já měla hypománii,když jsem. nastoupila do nové práce (po roce na pracáku) a začala jsem brát AD (SNRI) a jela jsem jak fretka. Spát jsem nepotřebovala, jíst taky moc ne. Až teď cítím únavu a po půl roce mám dovolenou, pár dnů.
Mezitím divné dny spavosti, propady dolů.
Jinak subjektivně mi hypománie seděla psychicky, pocitově, že hurá, jsem potřebná a zvládám. Ale nikoliv fyzicky. tělo se zlobilo. Jak nastal klid, začlo se tělo cpát jídlem co jsem zhubla, jsem zas nabrala.
Co cukrovka a hypoglykemie? Jak reaguje v mánii?
Jane,
ta ty jsi tedy ranařka...:)
Jo, žílu už jsem si taky prořízla, ale to nestříká jak tepna a nakonec se to zastaví, když se to přiškrtí.
Krev je dobrá, ale přece jen je to trochu hraniční , neměli bychom se v tom tak vyžívat a spíše hledat cestu, jak zvládat život bez žiletky, že jo. Takže úleva od bolesti jo, ale rochnit a opěvovat to snad už je trochu za. :)
Jak ty s tím bojuješ?
Já vydržím být půl roku čistá, pak už zas musím, aspoň trochu...
Ale dobrá zpráva je, že se to s věkem zlepšuje. Řežu se méně dramaticky, než na začátku. To bývaly spotřeby obvazu větší než vložky. :-)
Meretseger
Mám HPO a BAP. AD momentálne neberiem, bo som bola 4 mesiace v hypománii, tak aby ma nedostali do rozvinutej mánie. Teraz sa lekárka bude zrejme "báť" predpisovať mi ich, aby ma to zase neprešvihlo - nevadí, zatiaľ ich nepotrebujem. Cítim sa relatívne normálne. Cheers!
Meretseger
Chodím na vysokú, kde to už nie je úplne o kolektíve, takže mi je šumafuk, čo si myslia kolegovia či prednášajúci. Zatiaľ mi nepovedal nikto nič.
Horšie to bolo na strednej, kde ma preberala celá škola na čele s jej vedením, hrali sa na doktorov a stresovali ma, až to pekné nebolo (k tomu na krku maturita, tak som tam doradu päťkrát poomdlievala :D). Nespomínam na gympel rada.
Jane_3sto18
Pampeliska - áno páčia, aj keď niekedy mám obdobie, že ľutujem, že som sa tak dorezala /mne to na rukách hrozne vidno, rezala som občas fakt hlboko/, ale nie kvôli tomu, že by sa mi nepáčili, ale kvôli tomu, že budú rodičom navždy pripomínať, kam až hlboko som dokázala padnúť (mimochodom, oni o tom ešte nevedia).
Ja som si raz chytila už aj žilu, pamätám si, že to fakt krvácalo a nešlo to zastaviť, po chvíli ale bolo všetko v poriadku :-)
Na krv sa rada pozerám, asi aj preto to robím. Niečo ma na nej fascinuje, je to také zvláštne, ale veľmi ma baví nechať ju zo mňa vytekať, aspoň sa potom zasmejem. A keď to zaštípe, oj! To je lahoda!
pan d.
Vsak skoc pod vlak, to je tiez sebaposkodzovanie, len vo vacsom rozsahu:)
