Depky, kedy prestanete?!

odporucam vsetkym, ktori maju zaujem pozriet si forum "depresia". najdete tam rady na alternativne pristupy liecby depresie - teda bez pouzitia syntetickych antidepresiv.

fiha, tak citam, ze je tu dost neprijemnych skusenosti s psychologmi. ja som mala velmi tazku depresiu a uz takmer rok sa liecim u jedneho perfektneho psychiatra, ktory ma vzdy povzbudi, povie mi ze som velka bojovnicka, a ze vsetko bude lepsie. trvalo to sice dost dlho, kym mi tie naozaj tazke obdobia presli a mozno este takych 40 % mam pred sebou. clovek musi byt trpezlivy a dobry lekar je urcite zaklad. aj ked cely svet nevie pochopit ako sa citite, tak prave on by mal byt clovekom, ktory to vie. mam skusenost, ze vela ludi si vobec nedokaze predstavit, ake tazke je prezivat depresivne stavy. na jednej strane ich ale chapem, pretoze keby som si to ja sama neprezila, tiez by som neverila, ze moze existovat nieco tak zakerne..
vdaka bohu za mojho psychiatra :) depresia je choroba a da sa liecit!takze hlavu hore a prajem vela, vela sily

ester ahoj ako sa ti dari porozpravas mi?

ahojte doma.
tentokrat vam prajem krasnu jar.
pete, hlavne tebe. co je s tebou? ozvi na mail, ak tu nahodou kuknes.

bohuzial, aj ja mam skusenost, ako vie psycholog dobabrat. prva psychologicka sa mi zdala od zaciatku divna, ale najprv som si myslela, ze ma len blbe obdobie. bola som na vyske, mala som narocnu skolu a viacero problemov, s ktorymi som si nevedela sama poradit. posobila velmi chladne, postupne ale zacala byt agresivna, podrazdena a dokonca sa zacala z mojich problemov vysmievat. nezdalo sa mi to, ale myslela som si, ze aj to je mozno sposob, ze klient by mal byt vystaveny aj takymto situaciam, alebo co..., neviem. ale ked sa jedneho dna na mna v strede sedenia vyrutila, ze co vlastne chcem od zivota, ved mam "dokonale usta, dokonale oci, dokonaly nos, vsetko dokonale", ostala som sediet ako omracena a pochopila som, ze pani nebola vysporiadana sama so sebou. takze po nejakom case som si nasla inu, ktora sice je uznavana, mila, fakt prijemna, to jej nemozem upriet, ale jej praca...chodila som k nej s prestavkami asi tak styri roky. problem je v tom, ze clovek sa k nej v idealnom pripade dostane tak max. dvakrat za mesiac. cim je na tom clovek horsie, tym castejsie sa k nej dostane. zavolanie pol hodinu pred terminom bola samozrejmost, potom objednanie tak o mesiac, dva, pretoze nema volne miesto...a cela terapia nebola o poriadnej analyze, co, ako, preco, ale "ved ste krasna, mudra, sikovna mlada dama" bola univerzalna odpoved na kazdy problem. ale aspon raz za cas, ked som sa u nej poriadne rozrevala, zacala sa trochu zaujimat, vystrasila sa. ale potom sa to rychlo vratilo do starych kolaji. medzitym mi este niekto odporucil jedneho chlapa, vraj je vyborny. tvaril sa ako automat, usmial sa iba ak clovek opisoval nejaku situaciu, o ktorej vedel, ze k nej nepristupuje racionalne, resp. si uvedomuje, ze veci sa nemaju ako ich vnima, ale trapi ho to. potom ma zacal kritizovat za spravanie v niektorych situaciach, o ktorych som mu rozpravala prave preto, ze som chcela vykreslit nejaky problem, ktory ma trapi a "karhal" a vyslovene hovoril, ze nechape, ako mozem mat take pocity ako depresia, ze sa mi nechce zit a pod. odchadzala som od neho s vycitkami, aka som hrozna, ako sa hrozne spravam a ze som uplne nenormalna, ked mam depresivne pocity. ale bola som tam asi len styri, patkrat, potom som si povedala, ze to nema zmysel, cakat, ze sa bude snazit pomoct mi rozobrat problem a ziskat nan novy pohlad a chodit od neho v horsom stave ako ked som prisla. asi po roku som skusila jednu mladsiu psychologicku, chodila som tam asi rok, ta sa mi zdala "najlepsia" z tych pred nou, ale tiez som od nej, hlavne zo zaciatku, odchadzala v hroznom stave. raz som u nej dokonca bola v piatok a prerevala som potom od stvrtej piatka cely vikend az do nedele vecera. vysvetlila som jej problem, ze sa s nim dlho trapim, neviem sa z neho vymotat s tym, ze ak mam takto zit cely zivot, tak radsej ani nechcem zit a ona to nakoniec uzavrela tak, ze sa mi neda pomoct a ze u mna nie je sanca na zlepsenie, ze to "nikdy nebude lepsie". soklo ma to, ale uz bol koniec, rychlo sedenie ukoncila a ja som odchadzala na vikend s tym, ze problemy, ktore ma roky trapia, kvoli ktorym som sa naplakala a nasedela v depkach nemaju ziadne riesenie...dnes k nej uz nechodim. kamoska mi potom navrhla nejaku jej znamu, ale uz nemam chut vysvetlovat vsetko odznova nejakej cudzej osobe, ktoru vobec problemy klientov nezaujimaju, odverklikuje svoje naucene formulky a nema snahu prist veci na koren. verim a dufam, ze existuju aj skutocni specialisti, ale ja som na nich asi nemala stastie. povedala som si, ze to necham tak a ze skusim na sebe pracovat sama. nakupila som si literaturu, zacala som studovat a mam sa dobre. povedala by som, ze ovela lepsie, ako ked som chodila na "terapiu". ale v kazdom pripade, psychologovia vedia, len dufam, ze nevedomky, poriadne ublizit :-(((

raz alebo mozno viackrat som mala taky pocit,je to hrozne ,citis sa tak prazdna,akoby ta nikto nechcel a cely svet na teba kaslal...ale vzdy to malo nejaku pricinu-u mna vacsinou chlapi,alebo ked najlepsia kamoska prestala so mnou komunikovat...tak som si povedala v duchu nadych-vydych,treba ist dalej...ale len silou pevnej vole...mne aspon pomaha ak je moja mysel zamestnana,bud pracujem,alebo sportujem,alebo si pustim hudbu a poriadne sa vyblaznim...

da,ked zacnes mat strach ist aj za psychosom,aby ti pomohol v tvojom probleme,lebo ta v nom viac utopi a ides od neho ako zbity pes a zda sa ti,ze riesenie neexistuje.

nemám skúsenosti ale dá sa aj dobabrať psychika??

dobry vecer.na akej stranke mozem vyhladat dobreho psychologa?mam skusenosti len s odbornikmi,ktory mi este viac dobabrali psychiku.kde sa obratit?ak to bude potrebne,pocestujem za nim/nou kdekolvek na slovensko.

Ahojte všetci. Krásnu jeseň...vlastne už pomaly zimu prajem. A veľa snehu :-)
Miksinka ahoj. Ako sa máš? Kde si teraz? Doma?