Len 2m stvorcove

Ide o to, ako sa clovek vie v zivote zabavit, lebo na konci smrtka stoji a kazdy sa jej boji...

zewa, ale to ma vela ludi...treba si to uvedomit. aj ked su to hnusne pocity, predsa su to len pocity. treba v takej situacii spravit nieco aby si sa necitila tak blbo. napriklad niekomu zavolaj, pusti si oblubenu hudbu, film, alebo chod spat, to mne na depky zaberalo najviac. zivot neustale plynie, dobre aj zle nalady sa striedaju, raz si hore, raz dole. ale zijes. a ak si zdrava, a nie si hladna, ak mas kde byvat, tak mas zaklad pre zivot, a mas celych povedze 50 rokov aby si si zivot uzila a zila ho najlepsie ako vies.

poznam dost mladych co uz prisli o zivot a naco im to vlastne bolo to usilie - myslim skola praca

jedine na com zalezi je laska , k rodine k prirode k zvieratam k ludom

Ak co i len na chvilku zostanem sama, tak mi je taaaaaaaak na hovno, ze mam chut si to hodit. Ale len v rovine myslienok.

Ahoj zewa, ja mam presne ten isty problem, ale mne to prislo sama z nenazdajky, nejaka energia alebo nieco mi dalo najavo, ze nik z nas tu dlho nebude. Zlakla som sa a ano mala som aj ja zle detstvo ;-) Po tom zazitku ako mi nieco ukazalo moju buducnost a to, ze nik nezije vecne som sa tak zlakla, ze som sa cela roztriasla a zacalo mi byt rychlo srdce. Odvtedy som mala silne depky asi dva mesiace, nevedela som prestat plakat, chybali mi najblizsi a chcela som im ukazat ako ich lubim. Vies mozeme byt obe radi, ze nam to doslo teraz v skorsom veku a preco? pretoze este nie je neskoro si vsetko uzit ako si vzdy chcela ;-) Ja som sa rozhodla byt s mojimi rodicmi a bratom a priatelom kazdu chvilku, chcem im ukazat ako velmi ich lubim, vobec sa nehadat a uzivat si s nimi kazdu chvilku, pretoze ich lubim a aj im to vravim :-) Rozhodla som sa travit viac casu s kamaratkami, s rodinou, s kazdym koho lubim a aj mu to davam patricne najavo :-) Vzdy som bola uzavrete dieta,ale snazim sa to odburat a zacat konecne zit. Rozhodla som sa chodit s kamaratkami viac von a na diskoteky, na ktorych som vobec nikdy nebola :-) Jednoducho, áno myslievam na to stale, ze tu nik nieje vecne, ale o to viac si vazim vsetko a vsetkych okolo mna a tym, ze ich objimam stale a vravim im ze ich lubim a oni to vedia, sa citim skvele, je to nadherny pocit na dusi :-) Aj ked niekde v kutiku trpim, no ked toto vsetko budes robit aj ty a aj ludia, ktori myslia na to iste co mi, nebudu moct mysliet na zle veci a budu stastny a ked bude cas povedia si, ale som prezil ten moj zivot na plno, pretoze vies ze kazdeho si miloval a kazdy miloval teba :-) nemaj strach, je nas viac a sme tu s tebou :-)

skús odpustiť rodičom a všetkým kto ti nejako ublížili, zranili ťa. Možno to budeš potrebovať povedať (pomyslieť si) i 10.000x tak to nevzdávaj, ak sa nič nezmení hneď po prvom raze.
Vďačnosť je fajn, to si uchovaj i naďalej.
Úsmev. Nauč sa dvíhať kútiky úst smerom hore úplne bezdôvodne. Proste len tak, aj keď máš stále "šedivú" náladu, tak just si nahoď ten priblblý úsmev. Keď už nič iné, s úsmevom budeš aspoň krajšia. Ja sa usmievam napríklad aj preto, lebo vyzerám trochu tučnejšie, nie tak vychrtlo.
Šťastie je pocit a ten ľudia cítia v srdci. Zmysel života sú rozumové úvahy, preto sa jednoduchý ľudia dokážu usmievať každý deň. Potrebuješ prebrať k životu srdce. Ak ti nepomôžu moje rady, hľadaj ďalej... nejak sa musí dať prebrať z "kómy".

Ako to byva... naoko stastne dieta v idealnej, uspesnej rodine. Ale skutocnost bola niekde uplne inde.

zewa a bolo to tak od malička? Tipnem si, že nie a že si vyrastala asi nie moc šťastne. Alebo hej?

Zazivam chvilkove stastie (po nejakych uspechoch alebo tak). Neviem sa ale tesit, z toho, ze rano vstanem, ze zijem, ze mozem dychat, ze som relativne zdrava, ze mam uzasneho muza. A nie to tym, ze som nevdacna a ze si to nevazim. Len v sebe proste necitim radost. A asi uz necitim nic. Teda ziadny z tych peknych pocitov. Ironia je to jedine, na com sa viem pousmiat. Mozno to niekomu k zivotu staci a najde si v tom svoj zmysel zivota. Ja na sebe makam najviac ako viem, aby som zazila aspon tie chvilkove stastia. Ale co je to den stastia oproti rokom makania a snazenia sa. Neviem sa inak dopracovat k pocitu stastia. Neviem byt stastna. Ako to, ze sa ludia dokazu usmievat kazdy den a prist do roboty ako naspeedovana vevericka? A vobec ich netrapia nejake zmysly zivota a su stastni. Len tak. Jednoducho.

"ja neviem byt stastna" Prečo to nevieš?