Môže človek zomrieť, ak zje 35 tabliet na spanie naraz?
Môžem umrieť?
Niekto je tu vždy... a pokiaľ by aj nebol, môžeš žiť kvôli sebe - lásku k sebe si môžeš vybudovať aj z najhlbšej sebanenávisti. Čo ti poviem... som nedisciplinovaná diabetička (t.j. druhotné komplikácie budú, a veľké) s psychickými problémami, ktorá sa cca 4x pokúsila o samovraždu, a keď už chcela "na istotu" skákať pod vlak, našla v sebe tú silu žiť. A to som mala priateľa, plus psychológa, do ktorého som bola platonicky zamilovaná a pár skvelých priateľov, a aj tak som to chcela ukončiť... Budúcnosť som mala neistú, predo mnou stresy z maturity, za mnou nezvládané traumy, akútne týranie sa rezaním a psychický útlak zo strany matky. Ale vždy je nádej, že bude lepšie, vždy a za každých okolností; na tú som sa spoľahla a dopadla som tak, že som sa síce ocitla na psychiatrii, ale našla som tam lásku, síce som napokon prišla o terapiu, ale získala som cenné skúsenosti, síce som bola v depresii, ale vystriedala ju mánia, síce som zmaturovala biedne, ale teraz študujem na vysokej odbor, čo ma baví... Život je holt ako hojdačka, raz si v srabe, potom sa ti to vyváži niečím pekným, načo to riešiť...
one... aj ja som to citala a az mi stuhol krk, to dievca je uzasne, ze to zvlada, ja mam tiez chybu genu a robia sa mi nezhubne nadory, zatial co o nich viem mam 5 - vsetko je na pozorovani a nic mi s tym nerobia a vzdy ma chyti az sr. kde sa mi este urobia, alebo o ktorých neviem, som zvedava co bude na genetike a mam stavy aj ja, ked sa pýtam PRECO...ale stale su tu ludia kvoli ktorým tu chcem byt, kym mozem
som rada, ze si si to rozmyslela a ze Lulu take skvele slova pisala. to len ty si myslis,ze ini nemaju take problemy. ja viem ake to je, byt na uplnom dne zufalstva a bez perspektivy. ale ona tu je, stale tu je, naozaj. pokial nemas dajaku progresivnu prisernu chorobu, tak kazdy jeden den mas perspektivu ze bude lepsie. minule som tu citala o kocke, co ma neurofibromatozu a ma nadory uz po tvari a bude sa to len zhorsovat... takto zle ak na tom nie si, tak vzdy je sanca!
ja som tiez brala lieky aj k psychiatricke som chodila, a za cely ten cas som asi dva-trikrat mala taku ciernu chvilu ze som to chcela skoncovat ale vzdy sa nasla nejaka iskierka, nieco, co ma prinutilo pekne prist domov a tam som sa rozplakala a mama mi pomohla to prekonat, prinutila ma sa ukludnit. a vtedy som si myslela, ze horsie uz byt nemoze a blbost, teraz mam este horsie problemy ako psychicke, ale mam volu zit, lebo mam nadej ze vsetko raz bude lepsie
a vidis, ty mas aj priatela, lasku, ja ani to nie, lebo som krava ale povedala som si, ze nechcem umriet skor ako taku lasku poriadnu raz zazijem, tak mozno to bude za vela rokov, ale tak su veci ktore nijako neovplyvnis.
to som rada, ze si si to rozmyslela :)
myslim si, ze ta zachranil niekto iny, zrejme tvoj strazny anjel este ta chce strazit tu na tomto svete :)
Aj ja mam hocikedy take myšlienky, ale skor take že sa poriadne opijem a lahnem si na kolajnice.
Ešte raz ti ĎAKUJEM! Práve si zachránila život človeka, ktorý kričal do tmy.
staci len otvorit oci a zmysel mas vsade naokolo, zmysel je, ked ta priatel pohladi, aj to, ze si mala stastie a dokoncila si skolu a tak by som mohla pokracovat, to si uz musis ty doplnit, co vsetko mas, mas cely zivot pred sebou, problemami nikdy zivot nekonci, ale zacina, prave naopak, kde nie su problemy zivot konci, lebo clovek musi ist dalej, dobru noc a mysli na priatela a vsetko, co mas, urcite je toho viac ako nejaka choroba
Ďakujem Lulu2011..
To ako vyzeráš v očiach iných, je to posledné čo by ťa malo trápiť. Ty sama najlepšie vieš, čo si urobila preto, aby si sa mala lepšie. Ak máš zdravotné problémy,nemôžeš máš výčitky. Stále obdivujem, ako si si v sebe vybudovala ten optimizmus resp. vieru v živote.
hm, tak niekde tam som aj ja, tak isto nemam pracu kvoli svojim zdravotnym problemom a citim sa nemozna, v niektorých ociach som zrejme aj za lenivu, lebo netusia co sa vo mne odohrava, ja by som pracu velmi chcela a povedala som si, ze si skusim aspon brigadu najst a tak postupne, jednoducho sa snazim presvedcit sam seba, ze to bude dobre, stale sa moze nieco vyskytnut