Prve stretnutie

Príspevok v téme: Prve stretnutie
Anonym21

Toto bude dlhy vylev a kto nema zaujem ho citat cely, moze zacat 3. odstavcom, resp. druhy celkom vynechat. Poznam sa uz dlhu dobu s jednym dievcatom cez net, presne je to 3,5 roka. Byva velmi, velmi daleko a preto sme sa stale nestretli. Okolnosti su dost zvlastne - hned zo zaciatku, ako sme si pisali sme sa do seba "zalubili", posielali sme si sms a planovali sme stretnutie, lebo sa totiz vyskytla taka moznost. Bola akurat vo veku, ked sa dievcata uz zvyknu zaujimat o chalanov. Z velmi hlupej necakanej udalosti to napokon nevyslo, ja som bol sklamany, ona tiez a navyse z jej strany zacali ubudat sms aj spravy na chate, co ma este viac polozilo. Casto opakovala, ze na lasku cez net neveri a nechce nas vztah drzat v rovine naivnych predstav. S odstupom casu som jej dal za pravdu-

Takze po dlhych mesiacoch som sa zmieril s tym, ze ostaneme len internetovymi kamaratmi, ktori si budu vymienat pohlady tykajuce sa ich spolocnych zaujmov a tiez radosti aj strasti zo zivota. Ak mam ale byt celkom uprimny, to co som k nej citil ma tak uplne nepreslo. Vzdy som jej aspon mierne daval najavo, ze ja svoje city povazuje za viac nez len "internetove mat rad", ktore ona nepovazuje za skutocne. Urcite si teraz celkom opravnene kladiete otazku, preco som sa radsej nepohol dalej. Na to existuju dve vysvetlenia - 1. - len tazko sa mi dari najst niekoho, kto by mi vyhovoval, asi som jednoducho prilis narocny. A hoci sa tak aj obcas stalo, no z pochopitelnych dovodov tie dievcata uz mali priatela. Kamaratok mam teda relativne dost (no ako sa to vezme, som introvert, takze vseobecne s vela ludmi sa nestykam, ale medzi tymi ludmi su dievcata, ktorym asi vyhovuje moja zvlastna povaha), no nic, co by smerovalo niekam hlbsie. 2. - stale mi obcas da najavo, ze jej na mne zalezi a ze sa so mnou chce stretnut, cim moje city drzi nazive. A to hlavne v poslednom roku. Volame si asi tak raz za mesiac, no prevolame spolu tak najmenej jednu hodinu, obvykle tak 2. Totiz obaja mame ten isty blby problem - mame paranoidnych rodicov. Nepytajte sa preco, ale az doteraz nebolo mozne sa stretnut. Teraz som uz vsak dospely a nasi mi veria, takze mozem ist len tak sam prespat niekde o XY km mimo domu. Samozrejme, nie priamo ku nej.

Takze situacia je takato, mam 19 a ona skoro 17 a ideme sa stretnut vo vacsom meste. Stravime spolu asi tak 2,5-4,5 hodiny, to bude zalezat od okolnosti. Co od vas ocakavam su nejake rady, skusenosti atd. Ona totiz uz rad sa takto s jednym chalanom v tom istom meste stretla, je naozaj velmi, velmi pritazliva (no vobec nie je ten typ, co by vystavoval svoje telo, navyse je krasna aj zvnutra), a tak o zaujemcov nema nudzu. No ignoruje ich alebo si z nich aj robi srandu, lebo kazdy z nich ma nejaku vadu (napriklad jeden typek ju pozyval von uplne kazdy den a to niekolko mesiacov), viem si predstavit, ze bezni chalani nemaju tolko odvahy, aby ju niekam pozvali a ona sama od seba o vztah neusiluje. Takze viete si predstavit, ze chcem, aby sa so mnou citila naozaj dobre. Viem, ze treba byt prirodzeny, ale nechcem to ani tak celkom ponechat nahode. Rad by som pocul nejake rady. Myslite, ze je dobry napad ist do kina? Ked ja mam pocit, ze by som sa s nou dokazal rozpravat aj cely den, ale co ak znervozniem ak ju uvidim a nepojde to tak lahko. V tom pripade bude asi to kino aj dobry napad. Tiez neviem, ako sa vlastne s nou mam zvitat. Hodi sa objatie? Lebo ja si nie som uplne isty, co citi ku mne (v tom ako sa voci mne prejavuje su paradoxy, ako ste si iste vsimli), a tak neviem, ci by to nebolo na nu prilis. Kludne sa vyjadrite aj k tomu, co si myslite o tomto vztahu, lebo hoc sa snazim byt vo vacsine oblasti zivota racionalny, tak v tomto je mi jasne, ze je to uplne mimo mojho rozumu.

Cenim si kazdu osobu, co si to precita cele a skusi mi poradit. Urcite sa nemoze stazovat, ze som prezradil toho malo =).

xdanielax

ejha, no teda, takto to dopadlo...
vies co ti poviem? Nestoji ti za to. Zrejme mas teraz o nej nejaku predstavu, zidealizovanu, internetovu.
Ale zober si to z tej strany, ze TY si bol ochotny za nou prist hoci len na par hodin a ona ti ich nie je ochotna venovat z dovodu ze by si bol pre nu zavazok?? To kde sme???? Toto ma normalne rozculilo, to co je za vyhovorku?

A mas pravdu, pekne sa venuj sam sebe. Tomu, co ta zaujima a hlavne, nebud upaty na nejaky imaginarny vztah, kt. by aj tak nefungoval, vzhladom na to, ze ste obaja mladi a ste daleko od seba + este jej "neidentifikovatelne" dovody.. Otvor oci, a popozeraj naokolo. Si mlady, okolo teba je REALNY zivot plny zazitkov! Drzim ti palce :-)

Anonym21

Nuz tak je mi aj dost blbe o tom hovorit, ale citim zavazok sem napisat. Takze veci sa maju takto - k nicomu zatial nedoslo. Dovod? Raz mi tak napisala, ze sa jej to vidi prilis prehnane, aby som kvoli nej cestoval tak daleko a robil si tolko starosti. Vraj by tym citila voci mne akysi zavazok a chce si to este premysliet. Ja som to bral ako nie, aj ked mi trvalo, nez sa s tym zmieri. Mal som s nou hodinovy telefonat, v ktorom dost tapala, ked som sa jej pytal na lepsie vysvetlenie jej pocitov a motivov, nuz a zvrtol sa nezelanym sposobom - tak trochu pateticky som si pred nou vylial srdce. Napokon som jej oznamil, ze nech sa rozhodne akokolvek, budem to respektovat a ze mozeme byt v pohode nadalej internetovymi kamaratmi. Snazil sa trochu napravit, co som zvoral, ale samozrejme - myslel som to uprimne.

Totiz prinutilo ma to premyslat nad sebou. Uvedomil som si, ze bude lepsie, ak zivot necham trochu viac proste len ist a zameriam sa hlavne na osobnostny rozvoj alebo nieco v tom zmysle. Aj som tomu prestal prikladat dolezitost. Napokon ako rana z blesku mi napisala, ze sa rada stretla buduci tyzden. Co napisala ma zaroven primalo k dalsiemu premyslaniu o jej pochybnostiach. Na jednej strane napisala, ze tento tyzden tu ma surodenca a chce byt s nim, na druhej strane napisala nieco k tomu nasmu telefonatu zhruba nieco ako "nemysli si, ze len ty mas problemy, aj ostatni ich maju, aj ked to nedavaju najavo". To ma ihned nasmerovalo k domnienke, ze za jej velmi rozpacitym zdovodnovanim je nieco dost osobne, nieco co ju trapi.

Ale povedal som si, ze riesit to do stretnutia nejdem. No mozno sa jej spytam na to face-to-face za predpokladu, ze si budeme dobre rozumiet a nastane vhodny moment. Uvidim, uz tolko nepremyslam nad detailami, nema to vyznam. Ocakavam len priatelske stretnutie, ktore nebude mat zasadny dopad na nase zivoty, proste idem nacerpat zaujimavu skusenost. Nejako uz len bude, ale hadam to je tento krat definitivne (a ziadne pochybnosti ju znova nepochytia). Rysuje moznost, ze by som mohol prespat u stryka, takze by sme spolu mohli stravit viac casu. Samozrejme, dam vam potom vediet =).

arman: Kamo, ty tak isto ;-). Inak ale velmi podnetny prispevok, v mnohom pravdivy. Sam som si o sebe myslel to iste, ale asi som si to potreboval overit nazorom ineho cloveka. Vdaka.

arman

Kamo, ty by si mal pisat eseje. :-)

Ja len tolko, ze si pisal "ona o vztah neusiluje".

Podla mna takemu cloveku ani nikdy nebude fungovat, lebo do neho vlozi presne 0 usilia. Ocakava, ze veci pojdu same. To je najvacsia chyba zien, ktorej sa dopustaju, a ked zistia, ze veci same nepojdu, vinnik je samozrejme muz, ktory musel vybudovat 100% vztahu, svojim usilim, snazenim sa, odvahou a prekonanavanim prekazok. Navyse, taky ludia maju vzdy pocit, ze sa snazit nemusia, lebo ono to ide vzdy same... ked nevyjde jedno, staci chvilu pockat, a ono prilezitosti budu same od seba.
Bohuzial, vo vztahu to tak nefunguje, obaja partneri sa musia snazit, a musia mat odvahu, iniciativu nieco budovat, snazit sa.
To je moj nazor, ja by som bol s ludmi, co sa nesnazia a iba cakaju, az sa veci vybuduju same, velmi opatrny, co sa tyka vztahu.

Dalej ti este chcem nieco povedat, cely ten prispevok je taky neisty, mas strach. To je pochopitelne. V tomto pripade ti musim povedat, ze tieto veci okolo vztahu funguju prirodzene, to znamena, bez strachu, proste je to tak, ako to citis. Ma to ist same. Netreba nic silit. Prave take racionalne typy s tym maju problem. Ono, vacsina prilis racionalnych typov vlastne len uteka pred svojimi citmi, na ktorych maju nejaky problem. A potom, ked sa dostanu do situacie, kde treba city prejavit, kde to ma fungovat samo, citia pochopitelne neistotu, pretoze tu uz pan mozog akosi straca kontrolu... je to proste vsetko za hraniciami racionality.

Co teda s tym? Najst odvahu, vyskusat to, ale nesilit to. Nerobit si plany, nepouzivat rozum az prilis. Mozog to vsetko skazi. Vsetku krasu na tom. Nepytaj sa, ci ju mas objat. Boze, to je take nasilu pouzivanie mozgu, nasilu planovanie. UROB CO CITIS KED JU VIDIS. To je prirodzenost. Ked budes mat chut na objatie, urobis to. Nesmies byt len akysi otrok vlastnej mysle, vsetko mat racionalne naplanovane... musis si verit. Viera znamena, ze ty nevies, co sa bude diat, ale kedze sa do nicoho nesilis, a si pan svojho zivota, veris, ze zareagujes spravne, a uprimne. Mam pocit, ze prave tato vlastnost ti chyba, a z toho aj prameni tvoja neistota. Racionalno, v ktorom sa 99,9% casu pohybujes, si zrazu s tym nevie rady. Ides vlastne opustit svoje hradby, ides skocit do niecoho noveho.

Rada teda znie: Bud prirodzeny. Vlastne, toto sa ucis, ale este o tom ani nevies. Kazdou situaciou, ktoru prekonas, sa k tomu stavu budes nejakym sposobom priblizovat, az nakoniec, raz niekedy v buducnosti, budes v takych situaciach uplne prirodzeny. A vtedy sa na to dokonca budes tesit. Strach sa vymeni za vieru, a za radost, a veci pojdu prirodzene. Ty jej vlastne budes pri stretnuti ukazovat kus zo seba, a budes mat z toho radost. Lenze, teraz z toho radost nemas, lebo mas obavy... pretoze si v nutri sam sebou neisty, mas problemy v citovej oblasti, ktore sam nevies poriesit, a preto pred nimi utekas do svojho racionalna, do svojho sveta, ktory mozog vie preskumat, a mat nad vsetkym 100%tnu kontrolu.

Tak mi to pripada.
Snad ti to v niecom pomoze. ;-)

xdanielax

ahoj, no ja s tym kinom tiez velmi nesuhlasim. Raz, som sla na prve rande a sli sme do kina a bolo to zvlastne..i ked sme pred tym boli asi hodinku niekde na kofole, nestaci to :) Lepsie, ked sa rozpravate, aspon zistis, co vsetko mate spolocne a co zase nie.
Trapne ticho... to je taky risk, ale mozno bude prave ona ta osoba, pri ktorej ti bude fajn a nebude sa zdat ticho trapne. Ved aj napr. ked si s kamaratmi, tak nemusite uplne vkuse o niecom rozpravat, no nie? A urcite ti nieco napadne, hlavne ked budete niekde napr. v parku, tam stale niekto chodi okolo, a tak bude o com, neboj sa toho :) Alebo rovno vyrukuj s tym, ze trapne ticho. Ja som to raz povedala a zacali sme sa bavit na tuto temu nasledne a bolo po probleme.

A co sa tyka objatia, napr. ja osobne nie som zastankyna objati medzi ludmi, kt. sa stretnu prvy krat. Ja by som ti asi podala ruku pri tom, ako by som sa predstavila, skus aj ty a uvidis ci sa bude tvarit ze staci, alebo jej mozes dat prip. zoznamovaciu pusu na lice, niektori ludia su taki kontaktnejsi :) to fakt tazko odhadnut :)

paganstorm

keby ste mali viac času-cely den trebars, tak kludne i do kina, ale ak mate by spolu par hodin a stravite ich čučanim na film, to stretnutie podľa mňa nema vyznam, chodte niekam na kavu/obed, ale si niečo zabalte a vehnite do parku na piknik, čo sa zvytania tyka, musiš to pudiť sam, ja mam kopec kamaratov takto z netu, s niektorymi ked sme sa stretli automaticky sme si skočili do naruče a s inymi to bolo take suche privitanie, to zaleži od toho ako to obaja citite, ved sa jej opytaj či ju možeš objať, mna sa zvykne zavše pred stretkom sptať chalan :-)

Anonym21

Ok, tak to kino pravdepodobne vypustim, aj keby sa komunikacia rozbiehala pomaly, tak bude lepsie pokusat sa ju nejako rozvinut nez pochovat.

S tym objatim to asi napokon risknem, jedine ze by som nieco zle vycitil. Ale ked spolu volame, tak vzdy ma mily, vesely a mierny hlas (ach, uzasne sa pocuva, aj ked mi povie, ze prave nema cas, tak to urobi s takym citom a povabom, ze aj tak som rad, ze som jej zavolal =P), tak citim v kostiach, ze ked sa uvidime, tak sa milo usmeje a ja proste budem mat chut ju objat. Samozrejme skor tak opatrne. Ved hadam sa tym prilis neda pokazit.

Nad tym buducim stretavanim som az tak nerozmyslal (ktore aj tak existuje zatial len v hypotetickej rovine), no urcite by to slo nejako spravit. Ved hadam aj jej rodicia ju casom prestanu tolkom obmedzovat, co by dost zjednodusilo situaciu. Ale o tom by som fakt konkretne uvazoval az po uspesnom stretnuti. Mimochodom, ma sa konat az v stredu, ale ako som povedal - nechcem to celkom nechat na nahodu.

iskierka

ty mas len 19? :) wow, tak na svoj vek si poriadne vyspely chalanisko
podla mna, moc nad tym rozmyslas, spontannym reakciam sa nic nevyrovna, a myslim ze ked ju uvidis, budes mat chut ju poriadne pevne objat, tak to aj urob! poznate sa dost dlho, to ze ste sa doteraz nevideli nazivo nic na veci nemeni
do kina by som nesla, to by bol zbytocne zabity cas
a uz si rozmyslal nad tym, ako casto sa budete moct pripadne vidavat?

nathalia09

anonym,ja som sa tiež s mojim manželom spoznala cez net,a spolu sme to cez net ťahali 4 mesiace,a vyšlo to.
Kľudne ju poboskaj na obe líčka,nemusíš sa obávať,a hlavne buď milý,čo verím,že aj si.